Slavo, na rozhovor s tebou sa chystám už dlhšiu dobu. My sa osobne poznáme krátko, no naša posledná debata bola pre mňa veľmi zaujímavá. Snažil som sa dopátrať k nejakému tvojmu profilu, no beznádejne.

Tvoje DJ začiatky sa datujú zhruba do roku 1998. Od 2001 si pôsobil v Pezinku a okolí na rôznych lokálnych akciách. Kedy u teba prišiel ten prvotný impulz, chcem byť DJ. Bola to klasická cesta slovenského DJ, že si začínal na komerčnejších akciách a postupom času si sa hudobne vyprofiloval až do dnešnej podoby?

Ak si dobre spomínam, začalo to celé v roku 1993 možno 1994, ešte ako mladý 13 ročný fagan som ladil rádio, až kým som nenatrafil na rádio Flash a reláciu DJ Club, kde účinkovali košičania Roland Kadela, Martin Haberland a Junior Vargaš, ak si dobre pamätám. V momente mi prebehla myšlienka: tak toto chcem robiť, dokázať to aj ja! Šiel som za tým. Začal som to cele tým, že som si uvedomil, že bez teoretického rozhľadu a vedomostí, čo a ako funguje, čo je čo, to nepôjde. Naďalej som vyhľadával vtedajšie relácie o tejto muzike, kým som jedného dňa, ako pracujúci človek, nakúpil setup na to, aby som začal prakticky trénovať, skúšať. Začal som možno ortodoxne, nehral komerčne diskotéky vôbec, proste šiel som konkrétne za tým, čo som chcel, nehľadal som iné cesty a možnosti, šiel som priamo.

V roku 2007 si zakladal booking TRIBTECH, no nevydržal skoro ani rok. Ak sa dobre pamätám, tak si ho opustil. V čom bol problém?

Začalo to komunikáciou, entuziazmom nápadom a energiou – končilo takisto. Klasicky problém, bola to komunikácia a hlavne čas, ktorý potrebovali všetci, no nie všetci ho aj mali, ale s odstupom času to bol kvázi dobrý odrazový mostík, a ľudia čo v tom bookingu boli, išli vlastnou cestou, aj keď priznám sa, ja som bol prvý, kto odtiaľ odišiel.

V samotných začiatkoch si bol viac naklonený House Music, no dnes si niekde vo vodách tech-housu alebo techna. Nájde sa aj dnes taká akcia, kde si rád zahráš ten klasický house?

Jednoznačne, ak house-techhouse, tak Bukanyr v Prahe, to je neskutočný priestor, ani nie tak technikou, ako atmosférou, ktorú tam vedia vytvoriť ľudia, ktorí tam chodia s pravidelnosťou.

V posledných rokoch sa objavuješ na dosť veľkých akciách nielen u nás, ale aj v zahraničí. Naposledy to bolo v Prahe s Michalom Breethom. Obaja vieme, že Praha vie byť dosť divoká.

Poopravím ťa, naposledy v Čechách to bol MACHAC 2013, čo sa Prahy týka, veľmi rád tam chodím už len z jediného dôvodu, atmosféra! Ak sa vrátim k tomu tripu s Michalom Breethom.Michal Breeth, Slaco C v Prahe

Praha na lodiTak to bol veľmi silný zážitok, prvýkrát som hral na lodi, ktorá plávala celý čas po Vltave, ak si predstavíme tú scenériu Prahy a do toho burácajúci stage na lodi, tak je to minimálne dobrá “podívaná“.

Praha na lodiPre mňa veľmi silný zážitok, ale to, čo nasledovalo v klube CHAPEAU ROUGE na after party, to už bol iný level, sám Michal Breeth túto noc označil ako noc roka. Ja som tam tuším mal 120bpm! a plný klub ruky hore, ale keď začal Michal Breeth, to tam vrelo už neskutočne, najdivokejšia asi bola cesta taxíkom z prístavu do klubu, kde istá slečna – spolujazdkyňa dávala perlu za perlou (smiech).

Vráťme sa trošku späť v čase. 20. septembra sa konal 3. ročník Club Reversu. Bolo o niečo menej návštevníkov, no myslím si, že kvalitatívne to šlo hore.Si človek, ktorý má rád prehľad a všíma si, čo sa deje na našej malej elektronickej scéne. Sleduješ mladé talenty a občas im trošku dopomôžeš k zviditeľneniu. Vieš nám niekoho doporučiť pre IMPORTANT podcast?

Čo sa týka Club Reversu, tak po organizačnej a technickej stránke to bolo oveľa ale oveľa kvalitnejšie. S mladými talentmi, ja nie som lovec talentov (smiech). Počúvam veľa setov, aj od mladších kolegov, a vytváram si názor – obraz, a musím povedať, že tých talentov tu veľa asi nie je, hlavne tých, čo by mňa oslovili.

Ak si všimneme niektoré tracklisty k daným setom, tak je to na zaplakanie, a to doslova, skreslená charakteristika, čo je house, techhouse, techno, mi vytvára len úsmev na tvári. Podľa mňa by sa malo riešiť, čo je house a techhouse atď., lebo následne dochádza k omylom, a skresleným obrazom, že čo je vlastne čo, len uvediem príklad, z ktorého si každý môže vytvoriť vlastný úsudok.

Nemenovaný promotér si v tvojom meste urobí “house deluxe luxus a neviem akú party”, s “djom” čo hrá všetko, len nie house, a tento mylný fake house tu tlačí ľudom do hlavy ako “pure house deluxe” atď. Následne ty urobíš event, kde hrajú mena ako Mola, Keče, Tlama, Haberland, a návštevníkom ten house pripadá, ako všetko iné, len nie house. Vo mne to celé evokuje jedno, tu sa vo väčšine ponúka obdoba čínskeho textilu, ale v hudobnej forme. Proste fake, a veľa ľudí to zneužíva. Čo sa týka talentov, môžem odporučiť NEVY_ho, čo je chlapec z Levíc, podľa mňa má výbornú, zaujímavú selekciu trackov, prakticky zručný v mixovaní, ale hlavne to ma upratané v hlave, ďalší je DONNIE CLAN, je techhousevý dj, agilný, veľmi zručný v mixovaní.

Na tvojom Facebookovom účte často vidíme status predávam “gramce alebo mixpult”. Okrem DJingu sa venuješ aj servisovaniu gramofónov a analógových mixpultov.

No zaujíma ma technika, istým spôsobom som taký technický freak, sledujem to možno viac, ako iní ľudia.

Ja som mal pri mojích začiatkoch svojho kvázi mentora DJingu, ktorý mi vysvetlil hru na gramofónoch a na CD prehrávačoch. Dokonca ma učil hru i na “pitch poťákoch”, prípadne som musel zladiť skladby do 30 sekúnd. Myslíš, že je to dôležité, mať takého mentora, človeka, ktorý ťa navedie na tú správnu cestu, ukáže a vysvetlí veci?

Práve, že nemal, jediné, čo som mal, bol časopis Discobox, to bol môj mentor.

Autor: ThomasDeXter

Ako sa ti páčil článok?
Hodnotenie čitateľov 1 x hodnotené
10.0