Každý má istú spriaznenosť k House Music 90.rokov, ktorú mnohí považujú za zlatú dobu Housu, a ak by bol jeden producent, ktorý by mal stelesňovať túto éru, bol by to Marc Kinchen. Niektorí ho radi volajú MK, the King of Dubs. Už ked robil hudbu ako 14 ročný, bol jeho učiteľom jeden z architektov Detroit Techna, Kevin Saunderson, predtým, ako sa presťahoval do New Yorku.

Medzi uznávanými Djmi nie je ani jeden, ktorý by nemal v svojom arzenáli Marcove skladby “Burnin”, “For You” (pod prezývkou 4th Measure Men), “Love Changes” alebo jeho kľučový remix Nightcrawler “Push the Feeling On”. A hoci sa presťahoval v roku 2000 do LA, aby zložil nespočítateňé množstvo hitov pre umelcov velkých vydavateľstiev, nebolo to dĺho predtým, ako sa vrátil k svojim koreňom v House music a znovu nás očaril.

Narodil si sa a vyrastal v Detroite a vyjadril si sa, že si sa vždy cítil ako cudzinec. Bol si taký mladý a vnímavý a už si robil hudbu – nebolo to tak, akoby si vzrastal medzi svojimi rovesníkmi a bol si dieťa! Prečo si sa tak cítil?

Myslím, že to bolo vďaka ľudom ako Derrick [May], Kevin [Saunderson] a Juan [Atkins] – oni mali istý zvuk a môj zvuk bol iný ako ich. Ich zvuk bol taký, akoby isiel dokopy. Ja som inklinoval v tej dobe na iný druh hudby. Nebolo to techno, ked som prvýkrát začal, robil som skôr niečo ako vlastné veci. Nemal som ten pocit, že do toho zapadám.

Viem, že každý hovorí o tvojom inovatívnom výužití sekania vokálov tvorivým spôsobom v tvojich skladbách. Todd Edwards, producent UK Garage, je asi najznámejším príkladom, kto si od Teba vzal príklad. Bolo v tom čase mnoho napodobovateľov tohto štýlu?

Skutočne si nemôžem prisvojiť 100% zásluhu, pretože som už predtým počul ľudí robiť to, aj keď možno nie v takom rozsahu, ako som to robil ja. Skutočne prvým, koho som počul to robiť, bol Mike Dunn. Zapáčilo sa mi to, chytil som sa tej myšlienky a hral som sa s ňou.

Rád to robím, dať tomu trochu vzrušenia. Vždy sa snažím dať tam niečo, čo zaujme váš sluch. Obyčajne sekanie vokálov funguje spôsobom, ako funguje vaša myseľ: vokály upútajú vašu pozornosť. Snažíte sa prísť na to, čo hovoria, aj keď to nedáva zmysel! Je to spôsob ako ich do toho dostať. Dokonca aj vaša babička to bude počuť a spýta sa, “Čo hovoria?” [Smiech]

Istý čas si sa venoval Hollywoodu. Kedy sa to stalo, že si sa rozhodol dať si pauzu od House a venovať sa inej strane?

Okolo roku 96 ma to začalo nudiť. Zvuk sa začal meniť, a bolo to vtedy, keď kluby začali trochu vymierať. Mal som rád underground House kluby a techno začínalo byť populárne. To nebolo to moje a nechcel som sa zmeniť.

A čo sa týka remixov, neboli za ne žiadne honoráre. Nevedel som, že sa to zmení na to ako je to teraz, ale vtedy za to neboli žiadne honoráre. Takže aj ked si za mix dostal povedzme 15 dolarov, to bolo potom všetko. Bál som sa o svoju budúcnosť. Ako dlho budem musieť remixovať? Ľudia ma môžu mať dosť na budúci rok!

A vtedy som sa stretol s Quicy Jones a začal som s ním spolupracovať. Veľa som chodil do LA a pracoval som s mnohými jeho umelcami, začal som pracovať s populárnej hudbou, hip-hop, R&B, a s tým všetkým. Myslím že jeden rok som zarobil okolo 200,000 $ na piesňach, ktoré nikdy nevydali. Tieto značky mali tak veľa peňazí, že podpísali zmluvu s umelcami, a po tom, ako bol album dokončený ho nechceli vydať! Zarábali tak veľa peňazí, že si mohli dovoliť založiť do šuplíka všetkých týchto umelcov.

Robili ste toto všetko v rovnakom čase, ako robil svoje tanečné remixy Steve Hurley pre umelcov veľkých značiek?

Áno, robil som to v rovnakom čase ako Steve. Ale, viete. Steve bol veličina! Steve mixoval všetkých tých umelcov, ktorých som chcel aj ja. Ja som mixoval umelcov, o ktorých nikto nikdy nepočul.

Ale stále ste zarábali pekne peniaze!

Áno, ale chcel som byť, tam, kde bol on. Pretože on mixoval všetkých čo boli cool.

Mali ste niektoré pôsobivé mená teraz tiež…

Mal som ľudí ako sú Jay-Z, Jodeci, Janet Jackson, Celine Dion. Ale iróniou na tom je, že najväčšie mixy boli od ľudí, o ktorých ste pravdepodobne nikdy nepočuli… ako napriklad Nightcrawlers.

Ak ste robili remix komerčnej pesničky, ktorá by fungovala v underground klube, veľké značky by ich pravdepodobne nechceli to sa domnievam.

Urobil som mix, kde chceli aby to bol club mix, ale nie tak veľmi undergroundový – to sa stáva zakaždým. Chcú si byť istí, že to môžu hrať ako mix v rádiu. Takže urobím jeden, ktorý bude fungovať pre ních, a potom urobím druhý, ktorý bude fungovať v underground klube. A to je vlastne, ako som začal MK Dubs. Pretože na väčšine skorých nahrávok sa nachádzal vokálový mix, ktorý bolo celkom priamy a možno trochu nudný, ale potom som k nemu urobil dub a ten bol obyčajne ostrejší – taký ktorý som potom nakoniec hrával.

Takže ste sa vrátili k House music okolo roku 2008… čo krátko predchádza tomu, čo bolo asi najhorším časom pre príchod do hudobného biznisu s celým tým zdieľaním súborov a ilegálneho sťahovania.

Presťahoval som sa do LA a odvtedy som robil pop music. Spolupracoval som s Will Smithom niekoľko rokov – postavil nahrávacie štúdia v Burbanku a mali tam vtedy pre mňa krídlo a robil som vtedy veci len pre Willa. Ale to som nebol ja, viete, čo tým myslím? Boli to pekné peniaze, ale to je všetko, čo to bolo.

A potom som začal spolupracovať s Diane Warren! A musel som robiť hudbu, ktorú ona chcela, čo je v poriadku, ale ja nie som tým typom producenta. Idem proti prúdu. Účelovo sa snažim robiť veci, ktorý znie veľmi zvláštne. Niekedy mám rád veci, ktoré sú mimo pravidiel … ktoré podľa hudobnej teórie nedávajú zmysel. Tak ako „Burning“ – tá pieseň nedáva zmysel!

Vaše meno sa objavilo na Djing circuit. Ako dlho si už DJ?

Umh… rok? [smiech] Prestal som s vystupovaním asi po 15 rokov. Myslím, že som mal jedno vystúpenie v Ministry of Sound v Londýne v 90.rokoch a ďaľšie vystúpenie v Londýne niekedy v roku 2006, potom Movement pred niekoľkými rokmi. Takže to je 3 vystúpenia v priebehu 12 rokov.

Zmenil sa spôsob ako teraz produkujete hudbu a robíte remixy?

Určite. Veľa som počúval to, čo som urobil v 90.rokoch a všimol som si, že som nerobil príliš veľa prerušení. Moje úvody vôbec neboli priateľské k Djom. Viem, že som mal nahrávky, ktoré luďia ani len nemohli hrať, lebo to bolo také ťažké hrať, ale nahrávka sa im páčila.

Aká je história vášho vzťahu s Chey Damier? Som rád, že mi mohol pomôcť, aby som mohol urobiť toto interview s Vami!

Nuž, on je asi tou príčinou, prečo som teraz v tomto priemysle. Je skutočne hlavnou príčinou. Robil som projekt s Terrence Parker nazvaný Separate Minds, a Kevin uvádzal Detroit techno… Neviem, koho to bol nápad, aby sa licencovala jedna z pesničiek odo mňa, ktorú som urobil na ten album, ale bol to Chez, ktorý mi zavolal a tak sme sa stretli. A nejak sme sa spojili. Viete, Chez ku Vám vždy hovorí spôsobom, ako keby bol vašim otcom. Rád poučuje. [smiech]

Áno to on robí!

On sa vždy snaží hovoriť mi, ako produkovať a zábavná vec je, že to robí až doteraz. [smiech] Vzhľadom k tomu, že je to, ako sme kedysi začali, tak on stále hovorí ku mne týmto spôsobom.

Zdroj: 5chicago.com | Preklad: copyright.sk

Ako sa ti páčil článok?
Hodnotenie čitateľov 1 x hodnotené
7.5