Buenos Aires. Rio. Toto sú party mestá známe po celom svete, ale house music sa v južnej Amerike vždy chytala trošku pomalšie.

Jay West (aka Pablo Sabetta), neúnavný propagačný, produkčný a DJský stroj, ktorý tlačí housovú hudbu novými funky smermi. Z jeho základne v „Candy Town“ Argentína vyprodukoval v poslednej dekáde to najlepšie z underground housu – pod svojím vlastným menom, na jeho vydavateľstve Candy Music – a možno to najlepšie zo všetkého, funky house projekt s Christian Malloni „the Candy Dealers“.

Jedného dňa som zaregistroval delikátne žartovné tracky od chlapíka menom Jay West a čoskoro si bol všade. Priblížiš mi niečo z tvojej hudobnej minulosti?

Ako dieťa som začal hrať na gitaru a potom som prešiel na klávesy. Ako spevák, skladateľ a hráč na klávesy som mal v Argentíne pár hudobných skupín. Vždy som bol veľkým zberateľom hudby. S nakupovaním house a disco nahrávok som začal asi tak v 18tich, kým som žil v Španielsku a keď som sa vrátil domov, začal som sa objavovať na bazénových parties a odtiaľ to všetko pochádza.

Produkcia house music prišla neskôr, ale k tomu potrebnú hudobnú výchovu som už mal, takže to bol na začiatok dobrý základ.

Zaujíma ma tvoj alias – odkiaľ pochádza ´Jay West´?

Kiež by bol za týmto aliasom lepší príbeh. Ale ten vznikol len z pohrávania sa s menami a vplyvmi. Vždy som miloval perkusie housu západného pobrežia a toto meno sa zdalo byť chytľavé a ľahko zapamätateľné.

A čo slovíčko „Candy“ – v názve tvojej skupiny the Candy Dealers a aj tvoj MySpace profil odkazuje na „Candy Town, Argentina“ ako na tvoju lokalitu.

Názov the Candy Dealers je z čias, keď Christian Malloni (druhá polovica projektu) skutočne pracoval ako distribútor cukríkov! Môj Candy Music label prišiel potom a nadväzoval na môj prvý label Flavor… Nevyhýbam sa žiadnym porovnávaniam k cukríkom, keďže mám najmlsnejší jazýček zo všetkých!

Argentína zažila finančnú krízu podobnú tomu, čo postihlo pár rokov neskôr zvyšok sveta. Aký to malo vplyv na nočný život? A poznačilo to tvoju činnosť?

Najhoršiu krízu zaznamenala Argentína roku 2001. Veľmi mladý som sa musel presťahovať do Španielska za prácou… Od tej doby sme trpeli následkami. Nočný život však stále prosperuje: ľudia chodia von stále a parties sú dobré. Naozaj si užívam hranie doma. Náš charakter vybudoval fakt, že krajina čelila toľkým ťažkostiam.

Povedz mi o scéne v Candy Land. Poznáme možno teba a DJ Meme a pár známych klubov, ale vieme veľmi málo o scéne v Argentíne alebo v južnej Amerike všeobecne.

Čo sa týka priemyslu s nahrávkami, sme ďaleko pozadu. V Argentíne rádio nehrá veľa underground hudby, čím sa sťažuje oslovenie priemerného publika.

Ľudia sú veľmi otvorení, nezaujatí a zvyčajne dobre informovaní o tom, čo sa deje vo svete. Bohužiaľ house music sa ešte musí vyvíjať… Robíme, čo sa dá!

Ale je dobré môcť hrať vo veľkých kluboch medzi viac mainstreamovo znejúcimi umelcami, lebo to priláka veľa nových ľudí k deep a underground housu.

Creamfields Buenos Aires pritiahne okolo 50 000 ľudí. Ako prežívaš vystúpenie pred takým obrovským obecenstvom?

Je jedným z najočakávanejších podujatí roka. Hrám na mnohých festivaloch, ale Creamfields v Bueno Aires je zvyčajne UDALOSŤOU. Mnoho a mnoho ľudí tancujúcich pod holým nebom so slnkom žiariacim na house music… To musíte milovať!

Aký producenti mali vplyv na tvoj osobitý štýl? Kto je tým chlapíkom (alebo chlapíkmi, ak sa to v priebehu rokov zmenilo), ktorého nikdy nemáš dosť?

Vždy som si rád myslel, že každý song, ktorý som počul, ma ovplyvnil, najviac disko a funk… A housová hudba vám dáva možnosť spracovať tieto vplyvy do 4/4 taktu.

Vždy som obdivoval dôslednosť Inland Knights a bol som veľkým fanúšikom celej Tango/Siesta posádky zo západného pobrežia a rovnako aj 2020 Vision. Za zmienku stojí skutočne veľa umelcov, keďže sa vždy pokúšam udržiavať svoje sety pestré. Vždy som sa pokúšal vyvinúť svoj vlastný zvuk v prospech disko, funk, rocku a popu pred vplyvmi housu.

Myslím si, že pravdepodobne vydávaš na vinyloch viac novej hudby ako ktorýkoľvek umelec, s ktorým som nedávno viedol rozhovor. Počas vystúpení stále hrávaš na štandardných gramcoch?

Som vinylový narkoman a kupujem ich, kedykoľvek môžem, ale v poslednej dobe chodím na vystúpenia len s CD – je to oveľa ľahšie. Napriek tomu sa zbierania vinylov nikdy nevzdám – milujem ich zvuk a vôňu!

Zdroj: 5chicago.com | Preklad: Eliška

Ako sa ti páčil článok?
Hodnotenie čitateľov 1 x hodnotené
8.4