Okolo Black Coffe (Durban-rodený Nkoshinathi Maphumulo) bolo toľko rozruchu, že keď bolo oznámené jeho americké turné, ľudia vyskakovali zo stoličiek, aby navštívili jedno zo šťastných miest Boston, New York, LA, Atlanta alebo Chicago a vypočuli si jeho set. Ja som ho minulé dva roky videl na Miami a prvá vec, ktorá ma na ňom zaujala, bola, že bol presným opakom toho, čo by som od „superstar“ producenta očakával. Zdal sa byť tichým a skromným, skôr hĺbavým typom chlapíka, ktorý rád zostával v úzadí.

Keď sa mi konečne podarilo stretnúť s Black Coffee osobne , bolo popoludnie pred jeho chicagským debutom v Boom Boom Room. Nezachádzal do veľkolepých príbehov o svojom priekopníctve, ktorým umiestnil Južnú Afriku na mapu house music, ani do všetkých bojov, ktoré zdolával, aby povzniesol jej význam. Proste len rozprával o svojej hudbe a potom sa zdvorilo opýtal, či sa prídem pozrieť na jeho nočné vystúpenie.

 Priblíž nám svoju históriu na poli housovej hudby v Južnej Afrike.

Bola to celkom dlhá cesta. Južná Afrika je dnes jednou z dominujúcich krajín house music. S housom sme začali v neskorých 90. rokoch, ale to som ešte účastníkom hnutia nebol. Pridal som sa po mojom prvom release v 2005.

Pracoval si s trojčlennou skupinou Shana a som zvedavý, či stále robíte projekty spoločne.

Shana je pre mňa akousi univerzitou. Spolupracujeme stále a tento rok sa chystáme vydať album. Tam som začal s produkciou, učiť sa o hudbe od aranžmá vokálov po harmóniu. Sú dôležitou súčasťou môjho života a v nastúpenej ceste budeme pokračovať.

 V tvojom životopise som čítal, že svoj prvý album si vytvoril s minimom aparatúry, v podstate len s počítačom a softvérom. Veľa snaživých domácich producentov sníva o vytvorení hitu s týmto najzákladnejším vybavením, ale nikdy neuspejú. Čo si myslíš, že spôsobilo tvoje vybočenie od tejto tendencie?

Myslím, že som mal šťastie, lebo som mal informácie a skúsenosti. Mám tri albumy a dva z nich boli vytvorené takýmto spôsobom – na iMac s myšou, bez klávesnice, bez ničoho. Mal som skúsenosti a hudobnú minulosť a vedel som, čo robím. Jeden z mojich nových umelcov, Culoe de Song, robí svoje produkcie rovnakým spôsobom. Aj keď v nahrávacom labeli máme teraz štúdio, on stále uprednostňuje tvorbu hudby len na svojom počítači. Záleží to na vašom uchu.

Vydať tri albumy za menej ako päť rokov je celkom dobrý výkon.

Prvý sa volal Black Coffee a pozostával prevažne z remixov. Tak som začínal. Robil som veľa juhoafrických remixov. Tento album vyhral ocenenie za najlepší tanečný album. O dva roky neskôr som vydal ďalší Have Another One a o ďalšie dva roky prišiel Home Brewed, ktorému sa rovnako dostalo ocenenia za najlepší tanečný album a získal som aj ocenenie za najlepšieho mužského umelca. Udelila mi to SAMA (South African Music Awards), čo je Grammy Južnej Afriky.

Black CoffeeMôžeš nám vysvetliť náhly nárast housovej scény v Južnej Afrike? Zdá sa, akoby to explodovalo počas posledných pár rokov a dnes sa krajina uchádza o miesto hlavného aktéra tohto žánru.

Myslím, že za to vďačíme podpore, ktorá sa nám dostáva od médií. Housová hudba je hlavným prúdom. Na všetkých rádiových staniciach dosahuje vysokú hranosť. Myslím, že v 2001 vznikla nová rádiová stanica YFM… boli to chlapci, ktorí prvýkrát priniesli Louie Vega do krajiny. Tlačili house do popredia, až si aj všetky ostatné rádiové stanice adoptovali tento formát a dnes je majoritným.

Aký štýl housovej hudby uprednostňujú? Underground alebo niečo komerčnejšie?

Prekvapujúco to je underground. V rádiu započuješ viac vokálnych vecí. Čokoľvek je veľké v kluboch, je hitom aj v rádiu. Ako váš Dennis Ferrer, váš Louie Vega…

Zdroj: 5chicago.com | Preklad: Eliška

Ako sa ti páčil článok?
Hodnotenie čitateľov 1 x hodnotené
8.9