Resident Advisor sa rozprával s newyorským pánom housu Dennisom Ferrerom o zariadeniach, ktoré lemujú steny jeho štúdia a čo to stálo dostať ich tam.

Na ceste do sveta hudobnej produkcie neexistuje nič skromnejšie ako slintanie nad TR-909 pri výklade obchodu. V tom čase možno nemal ani halier, žiaden majetok, ale aj v tomto zárodočnom štádiu svojej kariéry adolescent Dennis Ferrer presne vedel, čo chce robiť. Na základe faktu, že Ferrer si vychutnával svoj prelom prostredníctvom svojho a Jerome Sydenhamovho majestátneho singlu “Sandcastles” v roku 2003, by ste mohli rozumne usudzovať, že toto slintanie nad bicím automatom bolo príbehom spred 10 rokov a aj vtedy by ste sa museli vrátiť o ďalších 10 rokov späť, len aby ste zmapovali počiatočné záznamy v jeho diskografii. Pod svojimi menej známymi aliasmi, Aurasfere, Jax, Hippie Culture a Morph, mohol byť Ferrer prichytený ako fušuje do ambientu a techna prostredníctvom nakladateľstiev ako Experimental, C & S Records a Synewave.

Dennis Ferrer dnes je však úplne iný. Jeho nedávna nominácia na Grammy za remix Dido – “Don’t Believe in Love” by sa z pohľadu titulkov zdala ako najpozoruhodnejší úspech. Na scéne, kde komerčný úspech je často niečím, čomu sa treba aktívne vyhýbať, bol Ferrer schopný vyvážiť vystúpenia na miestach ako Panorama Bar, Trouw a Movement Festival s pretrvávajúcou prítomnosťou v hlavnom prúde, čoho príkladom je “Hey Hey” –najumiestňovanejší track v rebríčkoch hudobného online obchodu Beatport roku 2009. V jeho štúdiu v New Jersey, si užíva svoju vrodenú lásku chytľavým frázam, melódiám a songom.

 

Čo ťa ako prvé navigovalo k tvorbe?

Od začiatku som bol vystavený veľkým dávkam hudby, obzvlášť v New Yorku má kultúra tanečnej hudby značné zastúpenie. V tom čase to bol hip-hop a R&B. V skutočnosti to bol hip-hop a nejaká tanečná hudba. Všetko to bolo posplietané. Takže si myslím, že jeden z mojich prvých zážitkov bol ten, keď sme kráčali okolo obchodu a cez okno zbadali [Roland] 909. Viete, vždy som túžil sa s tým prplať. Nejakí chlapíci sa tam s ním zvykli zabávať a nasadili mi chrobáka do hlavy. Ulieval som sa zo školy, tráviac hodiny v obchode a dostanúc tak vyhadzov.

Pamätám si, ako som si nasadil slúchadlá a sníval, že mám Ensoniq SQ-80. Mal som vtedy asi tak trinásť a myslím, že Ensoniq SQ-80 stál vtedy $2000. Pre dieťa to je veľa prachov. A obzvlášť pre mňa. Pochádzal som z geta a podobnú vec si naša rodina dovoliť nemohla. Chvíľu som sa zabával s klávesmi a podobnými vecami od kamarátov, kým som si nemohol dovoliť Ensoniq EPS 16. V tom čase som však robil hip-hop.

Potom, myslím, že som mohol mať sedemnásť, naberala v New Yorku na význame elektronická hudba. Frankie Bones a Adam X a všetci títo chlapci tu akoby usmerňovali techno hnutie.

 

Približne o akom roku hovoríme?

Okolo ´92 – ´94. Produkovanie som sa neučil od jednej osoby. Podieľalo sa na tom pár ľudí, pár naozaj dobrých chlapíkov. Myslím, že záverečnú kapitolu napísal Kerri Chandler. Bol tým, kto povedal: „Toto je bod, kde sa nachádzaš práve teraz, ale vieš čo? Takto by to malo znieť.“

Vštepil ti Kerri niečo konkrétne, čo si cítil, že bolo dôležité pre tvoj rozvoj?

 

Myslím, že sa to týkalo vzťahu kopák a bas. Samozrejme, je to veľmi ťažká vec na správne pochopenie.

To je, ale to bolo vždy… Myslím, že jeho najväčšou múdrosťou bolo: „Vždy je to o základe.“ Vždy to je o búšení. Má to byť o búšení a o pocite. Môže to byť akokoľvek pekné, ale nakoniec dobrá nahrávka má predsa len pulzovať. A to bolo jeho prínosom… Po tom, ako som mu ukázal track, na ktorom som pracoval, vždy som sa hrozil slov: „Si si istý, že chceš vytvoriť toto?“ Nepovedal mi: „Nerob nič“. Nepovedal mi: „Urob toto, urob tamto“. (smiech)

  

Ako ste sa vy dvaja prvýkrát stretli?

 Bol som tak trochu rozčarovaný zo stavu tanečnej hudby. No, môj špecifický žáner – akýsi druh techy – v tom čase nemal ohlas. Museli ste urobiť aspoň 18 nahrávok ročne, len aby ste mohli jesť. A autorské honoráre neboli. Nemôžete sa spoliehať na honoráre z malých nezávislých labelov. Vrátil som sa naspäť do školy, aby som sa učil aplikované programovanie a na polovičný úväzok som pracoval v hudobninách. Počas tohto obdobia som sa stretol s Kerrim. Zvykol chodievať do obchodu a keďže som už všetky mašinky poznal naspamäť, zvykol sa ma vždy pýtať na odporúčania k určitým kúskom.

Zistil som, že býva tak blok odo mňa, ale naozaj som nevedel, kto je. Dokonca som sa o to ani nestaral. Považoval som ho za cool chlapíka, s ktorým som vychádzal a ktorý žil tak blok odo mňa. Tým chcem povedať, že je tým, kto ma v podstate za sekundu naučil, že nepotrebujete tak veľa. Len si zadovážite klávesnicu a [Kurzweil] K2000. Takto som vytvoril svojich prvých 10 nahrávok. Použil som MIDI kontrolór, K2000 a malý Mackie mix. A Cubase s 8 stopami: To je všetko, čo som vtedy mal. (smiech)

 

Takže Cubase používaš od začiatku?

Myslím, že je tomu 18 rokov, čo používam Nuendo a Cubase od Steinberg.

 

Rozmýšľal si niekedy nad prechodom k inému DAW?

Skúsil som Pro Tools, ale pre mňa to je magnetofón. Je skvelý, ale to nie je to, čo ja potrebujem. Teraz veľa pracujem s VSTi. Mám veľa naozajstných klávesov – hardware, ale dostalo sa to do bodu, keď používam určité metódy za cieľom, aby moje zvuky zneli ako hardware. Viem, ako znejú a viem, ako by mali znieť.

 

Používaš teraz veľa nejakých konkrétnych plug-inov na softvérovom syntetizátore?

Oh, je ich na tisíce. Je to ako lov na nahrávku. Musíte nájsť niečo, čo nikto nemá. Naozaj nemám rád príliš komercializované zvuky.

 

Dospel si k bodu, kedy si sa rozhodol opustiť hardware?

Akonáhle som zistil, že sa jeho zvuku môžem priblížiť. Každý hovorí, že priblížiť sa nemôžete. Každý hovorí: „Nemôžeš, nemôžeš, nemôžeš.“ Tak je vám poviem, že to je nezmysel. Pretože ak mi viete povedať, aký syntetizátor som použil na posledných 10 nahrávkach máte u mňa tisícku. Ale to sa nestane. Nikto nebude vedieť povedať, aký mikrofónový predzosilňovač som použil, aké mikrofóny. Myslím, že to je smiešne. Nemôžete povedať, že „Hey, hey“ som nahrával s U-47 [Neumann].

 

Pripísal by si to povýšenectvu mnohých producentov?

Áno, je to vecou snobstva. Tak to je. Ale ja poviem toto: Stále sa uplatňuje zásada: odpad dnu, odpad von. Stále potrebujete kvalitný, kvalitný AD/DA prevodník. Tomu sa nevyhnete. To môže byť kameň úrazu. Ale, sakra, predsa je možné nájsť cesty k plnšiemu zvuku. Len to pošlite do predzosilňovača, zahrejte to, pošlite to na tape a naspäť a môžete sa dostať bližšie. Všetko to je o vašich ušiach.

 

Používaš teraz Ableton?

Áno a nie. Ableton nepoužívate, na ňom hráte. Nemyslím to v zlom, ale Ableton je pre mňa druh všetko zahŕňajúceho syntetizátora. Preto hovorím, že na Abletone hráte. Je to takmer samostatný, nezávislý synťák. Je to úžasný softvérový kúsok. Predsa však preferujem stále Nuendo, ktorý dáva taký klasickejší pocit: mixážny pult, to je to, odkiaľ pochádzam. Takže mojou tendenciou je poväčšine prepojiť Ableton za Nuendo. Stále si myslím, že Nuendo znie lepšie. To je len môj osobný názor. Nemôžem posúdiť, či znie lepšie alebo nie – tak sa to zdá mojim ušiam. A pravdupovediac, softvérový zvuk je úplne subjektívny.

 

„Každý sa ponáhľa urobiť tú najhorúcejšiu, najúžasnejšiu vec. A viete čo? Deväťkrát z desiatich to je odpad.“

 

A čo [Akai] MPC: Používaš ich v súčasnosti?

Veľmi nie, dnes sú skôr kúskom do múzea. Ako som povedal, našiel som virtuálne spôsoby, ktoré využívam tak dva roky. Niekedy sa k MPC vrátim, ale teraz vedie Guru [FXpansion]. Guru cez veľkú redukciu, potom von na môj magnetofón a naspäť a znie to ako MPC.

 

Ešte stále sa okolo Teba povaľuje veľa starých bicích automatov? Mal si niekedy 909?

Mal a predal. (smiech) Zbavil som sa ho, keď som sa dostal k MPC.

 

Poďme sa pozrieť na produkčný proces vo všeobecnosti. Máš nejaké metódy a spôsoby, čo sa týka práce na tracku?

Každá nahrávka je tak trochu iná. Niekedy si zaspievam verš v hlave, melódiu, ktorú zapíšem a ktorá mi dá všeobecnú kostru, o ktorú sa môžem oprieť. Niekedy tá melódia dostane aj text. „OK, čo keby som povedal toto, čo keby text vravel toto“ a potom sa vcítim do tej situácie. Myslím si, že to veľa ľudí v našej hudbe, v našom žánri nerobí. Nechajú speváka napísať pieseň a viete, nie každý spevák to vie. Sú to len speváci, nech robia, čo vedia. Ani od trombonistu by ste nechceli, aby hral na husliach.

 

Máš nejaké oficiálne hudobné vzdelanie?

Sám som sa učil hrať na klávesy. Tony inštruktážnych DVD, súčasných gospelových a jazzových DVD a niečo ako 1200 akordov pre jazzového hudobníka. Je to konštantný proces. Neustále hľadáte hranicu, nové akordy. Pre mňa to je, akoby som si kupoval nový syntetizátor. Vymyslíš nový akord, ktorý dáva zmysel a ideš „wow“. Je to takmer ako zjavenie. Najlepšie vzdelanie, aké môžeš dostať, čo sa týka učenia hrať a robiť nahrávky je počúvať rôzne hudobné žánre.

 

Máš tendenciu používať veľa samplov?

V skorom období som mal, v neskorom období nie. Ak to viem zahrať, tak to budem hrať. Niekedy sample obsahujú určitý druh pliev a špiny, ktoré by sa k vám inak nedostali. Myslím, že samplovanie je nástroj a jeho používanie môžete prehnať. Je to naozaj jednoduché, ak niekoho vyzdvihujete pre jeho rytmy a pre všetko, čo robí… Ja to nemôžem. Nesúhlasím s tým, ale ako viete, na tomto základe vznikli nejaké úžasné nahrávky.

 

Si týpkom, ktorý zvykne začínať vo všetkých ohľadoch od piky? Pracuješ so slučkami?

 

Nie, nikdy som nepracoval… Myslím, že to nie je poctivé. Púšťam si nahrávku, počujem perkusiovú slučku a idem na to „oh, tak toto si vysamplujem.“ Ako vidíte, chýba formovanie, štandardný spôsob začiatku práce s nahrávkou. Niekedy ideme nakupovať staré nahrávky, kus za 99 centov, a to štýlom „Viete čo, naplňme tento malý kôš nahrávkami. Nemám šajnu, čo beriem, nehľadám určitú nahrávku, hľadám prekvapenie.“ Tak kúpim dva košíky nahrávok, prídem domov a idem ich počúvať, počúvam rozvoj akordov, hľadajúc sample alebo myšlienku, ktoré môžem použiť.

 

Máš obdobia, keď nepociťuješ inšpiráciu?

Samozrejme. Stáva sa to stále. Sú obdobia, nejaký mesiac – dva, keď mám skladateľský blok. Vtedy robím údržbu v štúdiu. V podstate sa len premocem, ale… Presunieš svoju myseľ z tvorenia nahrávok a skôr či neskôr ťa to opäť zasiahne a si v znova v normále.

 

Vedel si niekedy určiť okolnosti, za akých sa to stáva?

Vždy som sa o to pokúšal. Môžete urobiť nahrávku, keď máte blok, ale je to ťažké. Zvyčajne to je aj zlá nahrávka. Treba len vyčkať. Po nejakom čase si len sedíte na záchode a myšlienka je tu.

 

Máš nejaké konkrétne metódy na podporu inšpirácie?

Inšpirácia prichádza od všelikadiaľ. Pokiaľ si jej otvorený, pokiaľ si jej dostupný… V základe to je lotéria. Problémom je mať dostatok tiketov, aby ste mali dosť šancí.

 

Zvykneš si svoje nápady nechať pre seba?

Samozrejme. Na mojom hard disku sú stovky songov, ktoré nebudete nikdy počuť, pretože sú dosť zlé. Problémom dnešnej doby je, že každý dá von všetko, čo vyprodukuje. Nikto to ani na chvíľku nedá bokom. Každý sa ponáhľa urobiť niečo najhorúcejšie a najúžasnejšie. A viete čo? Deväťkrát z desiatich to je odpad.

 

Koľko pozornosti venuješ tomu, čo sa deje na scéne?

Určite sa o to zaujímam, bol by nezmysel to nesledovať. Som producentom tanečnej hudby. To je to, čo robím. Je lepšie venovať pozornosť tomu, čo sa deje. Ale ja nevenujem pozornosť tomu, čo sa deje teraz, myslím. Starám sa o to, čo sa ide diať. To je ten rozdiel. O to sa pokúšam. Nepokúšam sa poraziť ťa v hre teraz. Pokúšam sa poraziť ťa skôr, ako sa do hry dostaneš.

Deje sa toto: Hľadáš, čo by mohlo chýbať. Čo sa deje ne scéne a čo tu nie je? Čo ľudia potrebujú, po čom túžia? Musíš pochopiť, že každá nahrávka, ktorá už vyšla, bola dokončená najmenej pred rokom. Nech počúvaš akúkoľvek nahrávku, nebola dokončená minulý mesiac, tá nahrávka bola aspoň rok myšlienkou a konceptom. Pol roka je minimum. Takže každý, kto je producentom, chce vytvoriť niečo nové. Úmyslom je poraziť niekoho v hre.

 

„Nerob to, čo si počul, vytvor to, čo si myslíš, že počuť budeš.“

 

Poradil by si niečo kandidátom na producentov?

Práve som to povedal. To je kľúčové. Nerob, čo si počul, vytvor to, čo si myslíš, že počuť budeš. Rob to, čo si myslíš, že je nedostatkové, čo chýba. Keď ideš do klubu, na čo ľudia tancujú? Hral niekto starú nahrávku, ktorá bola prvkom, ktorý priviedol v tú noc ľudí do vytrženia? Prečo a prečo sa idú zblázniť z nových vecí, ktoré práve niekto vydal? Musíš len vedieť, ako hru hrať.

 

Máš naozaj pocit, že na scéne je dostatok konkurencie?

Nie. Myslím si, že stále existujú rezervy. Aspoň tak si myslím…

 

Chcem sa ťa opýtať na tvoje pracovné vzťahy s The Martinez Brothers: Videl si v nich niečo, možno tým spôsobom, ako videl Kerri niečo v tebe?

Áno. To bolo aj dôvodom toho všetkého. Každý si myslí, že to boli peniaze a nikto to nepochopil. Ľudia vždy prichádzajú s nezmyselnými zámienkami, lebo sú zatrpknutí… To bol kameň úrazu. Videl som niekoho, kto bol hodný injekcie. Kerri ju dal mne, nežiadal nič. Proste mi pomohol. Bol tam, bol mi nápomocný, povedal: „Pozri sa, rob, čo ti je dané, pusti sa do toho a ja ti pomôžem.“

 

Prečo uchovávať veci v tajnosti?

Keď zomrieš, peniaze si so sebou nevezmeš, takže aký zmysel má uchovávať v tajnosti akékoľvek odvetvie priemyslu? Ak si sviňa, si sviňa. Nemal by si sa obávať, keď sa k stolu pripojí niekto iný.

 

Zjednodušená teória

 

Keď príde k EQ pred fázou zmixovania, uprednostňujem sa spoliehať na aspekt „menej je viac.“ Ak ste ušili svoj zvuk správne, potom k dokončeniu mixu treba len málo. Vlastne EQ zvykne byť priebežnou záležitosťou. Ak napr. okamžite po vytvorení používaš sub bas, napadne ma, že budeš musieť buď: a) stlmiť niektoré z krajne nízkych tónov, aby sa nerušili s kopákom (pokiaľ sub nie je nedeliteľnou súčasťou melódie), alebo b) stlmiť extrémne dno kopákov. Je vecou umeleckého výberu, čo bude dominovať. Musíš si vybrať jedno. Inak dôjde ku kolízii a je to bodrel, keď to počuješ v klube.

Na toto nepotrebuješ drahé veľké monitory, keďže chceš počuť, kde bude nahrávka podľa tvojho dojmu v prirodzenej polohe. Dnes sa o monitoroch píše úplne iný príbeh. Ako mi raz Kerri Chandler povedal: „Chceš Picassa, D? Potom očakávaj, že budeš musieť zaplatiť Picasso ceny!“ Inžinierstvo je umenie, čo však väčšina producentov prehliada. Nestačí zložiť piesne. Aký to má význam, ak to hrá dobre len v tvojom štúdiu?

 

Zdroj: residentadvisor | Preklad: Eliška