in ,

Danny Krivit a zrodenie re-editov

Opätovné úpravy (tzv. re-editácie, re-edit; pozn. prekl.) sa v posledných rokoch objavujú čoraz častejšie a zdá sa, že je to nekonečný rezervoár obskúrnych disko a boogie zostrihov, ktoré je možné vyrabovať, prestrihať, prepliesť a znova vydať takmer každý týždeň. Rozsah re-editov sa pohybuje od príležitostných alebo lenivých, až po vznešené, spolu so všetkým medzi tým, a keďže prístup k produkcii sa zúžil, rovnako sa zúžili aj rozdiely medzi re-editmi, remixami a originálnymi skladbami a tak trochu sa stali neprehľadne zahmlené. Umelci ako DJ Koze, Ron Basejam, DJ Harvey, Greg Wilson, Joey NegroLate Nite Ruff Guy, spravili rôznym spôsobom z re-editov podstatnú časť svojej umeleckej kariéry, čo dokazuje, že recyklovanie starého materiálu môže priniesť bohaté a kreatívne výsledky.

Ak ale chcete hovoriť o re-editáciách, prečo sa potom nevrátime priamo k zdroju, k jednému z ústredných osobností vývoja re-editačnej kultúry, rezidentovi New Yorku, DJ-ovi a producentovi Dannymu Krivitovi. Krivit je jedným z vybranej skupiny ľudí, ktoré môžu legitímne zapracovať bibliografické klišé dospievania obklopeného hudbou, keďže jeho mama bola jazzová speváčka a jeho otec manažér jazzového trubkára Cheta Bakera. Vyrastajúc v Greenwich Village v meste New York v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, Krivit bol DJ-om v klube zvanom the Ninth Circle, keď mal ešte len štrnásť rokov. Ako súčasť generácie Siano-Levan-Mancuso, bol pravidelným návštevníkom klubov LoftParadise Garage, žil v časoch hnutia Disco Sucks, hral obom, disko aj hip-hopovým davom v 80-tych rokoch a dnes davu nadšencov house music, a je jedným z najuznávanejších DJ v okolí.

Danny Krivit je tiež známy svojou rozsiahlou editačnou kariérou, počas ktorej zdokonalil techniky potrebné pre maximalizáciu dynamiky na tanečnom parkete počas skladby, zatiaľ čo sa mu podarilo zachovať pôvodného ducha tejto skladby. Okorenil nahrávky širokého spektra umelcov, akými sú napríklad Sade, Chaka Khan, Bob Marley, Gary´s Gand, Marvin Gaye, Thelma Houston, Sisters Love, Chairmen of the Board, Jazzanova, Blaze, Aretha, Franklin, Stephanie Mills, Jody Watley a doslova stovky ďalších.

Krivita sme zastihli doma v New Yorku, zatiaľ čo sa, nie veľmi prekvapivo, prekopával cez kopu nedokončených editov, na ktorých pracoval, aby sme sa s ním porozprávali o zrodení a vývoji re-editovania.

„V druhej polovici 70-tych rokov bolo remixovanie stále pomerne nedávnym vývojom, ale editovanie nebolo ešte ani brané na vedomie,“ hovorí Danny, „DJ-i, ktorých som poznal a obdivoval mali svoje vlastné editácie, ktoré ale boli určené väčšinou iba pre tanečné parkety, a málokedy boli vydané ako skladby. Zriedkakedy ich vôbec s niekým zdieľali. Väčšina z najvychytenejších klubov mala dvojkotúčové prehrávače (reel-to-reel tape decks; pozn.prekl.), a najúspešnejší DJ-i mali svoje vlastné, vrátane mňa. Do konca roka 1980 už väčšina mojich priateľov remixovala a ja som mal pocit, že zaostávam.“

V počiatočných dňoch remixov boli DJ-i ako Krivit žiadaní nahrávacími štúdiami, ktoré chceli medzi svoje vydané nahrávky zaradiť aj niečo z tej cool DJ-skej prestíže, ale na začiatku jeho kariéry bol neustále frustrovaný spoluprácou so štúdiovými inžiniermi, ktorí nerozumeli nahrávkam tak, ako samotní DJ-i.

„Zakaždým, keď sa mi nepáčilo, kam nejaká vec smeruje, inžinier len poznamenal – žiadne starosti, to upravíme neskôr v editáciách, a keď prišlo na spomínané editácie, nevedeli upravovať…ale ja som presne vedel čo bola zlá editácia a tento inžinier len plytval naším drahocenným časom s jeho jednou zlou verziou editácie.“

Keď sme sa stretli s rovnakým problémom opäť: „Bolo to ako deja vu, ten inžinier opäť povedal, nemaj strach, to upravíme neskôr v editoch… a zdalo sa, že on je ešte horší ako ten prvý chlapík.“ – Krivit si dal poradiť od newyorského DJ-a a tvorcu remixov Jonathana Fearinga, ktorý mu povedal: „Máš dvojkotúčový nahrávač a sám vieš, ako spojiť a napojiť pásku, takže aj keď si si to doteraz neuvedomoval, ty už vieš aj sám ako editovať.“

V tomto čase už Krivit hrával v lukratívnych priestoroch hip-hopovej siene v New Yorku, The Roxy, kde hrával každý piatok.

„Počas piatkov v Roxy bolo mojou úlohou  dohliadať na hip-hopových DJ-ov, s ktorými experimentovali,“ hovorí. „Jeden z nich na mňa skutočne urobil dojem: DJ DTS. Dve z piesní, ktoré nastrihal tak bravúrne, boli ´Funky Drummer´ od Jamesa Browna a ´Scratching´ od the Magic Disco Machine. Bol inšpiratívny a ja som vedel, že by som nikdy nebol fyzicky schopný nastrihať ich tak dobre ako on, tak som sa rozhodol editnúť ´Funky Drummer´.“

Tento edit sa stal nepísaným “Feelin´James“, prvý, ktorý Krivit odhaduje na ďalších okolo 500 re-editácií, ktoré vo svojej kariére vydal. Presnejšie povedané, je to skôr spleť (súhrn častí rôznych nahrávok navzájom prepletených) než re-editácia, séria breakbeats (séria skrátených úderov, ktoré formujú rytmus, ktorý sa používa ako základ napríklad pre hip-hopovú hudbu; pozn.prekl.), úryvky Jamesa Browna, útržky a zvukové efekty vybavené na tanečný parket: „…zhruba od roku 1981.“

„Snažiac sa, aby som nepremrhal žiadnu nahrávku, všetko som robil rýchlosťou 31/3 – bolo to veľmi ťažké a ja som sa stále vracal k tomu, aby som to doladil, ale v takej rýchlosti bola každá páska horou hudby. Keď som skončil, znelo to trochu jednotvárne,  príliš som na to pri editovaní tlačil. Ukázal som to ale zopár známym DJ-om, o ktorých som vedel, žeby mohli hrať aj takéto veci, Tony Smith vo Funhouse, Freddie Bastone & Curtis MantronixDanceteria. Ďalší z mojich priateľov vypúšťal mixy ako ´The Big Apple Mix´ a povedal, že ak by som bol schopný z toho jeden spraviť, zahral by to. Ja som to urobil a presne to bol môj prvý edit, ´Feelin´ James´.“

Danny Krivit

Po ´Feelin´James´ inšpirovanej DJ-om DST nasledoval pravdepodobne najznámejší Krivitov re-edit, epický jedenásť minútový singel ´Love Is The Message´ od MFSB. Ak by sme na neho zatlačili a opýtali sa na jeho obľúbený zo všetkých vydaných re-editov: „…ak by som si musel vybrať jeden, pravdepodobne by to bol ´Love Is The Message´.“ Krivit úplne odstránil hlavné orchestrálne otvorenie a povznesený chór a namiesto toho využil rôzne medzihry a sóla pre dokonalý efekt, a vytvoril tak jedenásť minút vznešeného oduševneného napätia v ostrom kontraste s gýčovým originálom. Krivitov re-edit vlastne obsahuje aj sekciu z ´Ooh I Love It (Love Break)“ od Salsoul Orchestra rovnako ako aj krátku vzorku Gila Scotta Herona, prístup, od ktorého ale Krivit čoskoro upustil.

Namiesto toho sa počas ďalšej svojej re-editačnej kariéry držal myšlienky, že re-edit nie je remix. Viac než o pridávanie elementov do pesničky ide o preskupovanie jej častí. Re-edit maximalizuje tie najlepšie časti a vypúšťa časti, ktoré nefungovali tak dobre, a je to Krivitova zručnosť kreatívnych rozhodnutí, ktoré robia skladby funkčnými na tanečnom parkete, čo prispelo k jeho dlhovekosti v tejto oblasti.

Postprodukcia rovnako ako pridávanie tónin… mám pocit, je viac remix než editovanie. Louie Vega pridal nejaké tóniny do môjho editu ´Bra´ (klasická funková nahrávka britskej funkovej skupiny Cymande). Páčilo sa mi to, ale nehrám, takže mi nikdy nenapadlo urobiť niečo podobné. Držím sa toho, čo poznám: editovania. Pokiaľ ide o terminológiu, môj názor na editovanie – je to iba preskupovanie. “ Veľa editov“, ktoré dnes počujem, by sa mali v skutočnosti nazývať remixami.“

Pre Krivita je editovanie vždy o pridržiavaní sa originálu a okrem zdržanlivosti pri dodatočných produkčných stopách, dokonca aj použitie EQ a kompresie sa udržuje na minime, a používa sa len: „…niekedy, iba veľmi základné veci.“ Nočné kluby, DJ-i, tanečníci – je to svet extrémov, veľkých osobností, tučných melódií a masívnych nocí.

A predsa je Krivitova technika editovania založená na obmedzovaní, a to je kľúčom k jeho úspechu: udržať producenta v pozadí a umožniť tak piesni zažiariť. Mohli by ste to nazvať re-editing bez ega, ktorý sa spolieha na uši DJ-a aby zistil, ktoré časti nahrávky skutočne fungujú na tanečnom parkete.  Je to jednoduchá ale klamlivo dôležitá zručnosť: „Vo všeobecnosti si vyberám veci, ktoré sa mi naozaj páčia, ale možno vyžadujú viac tých,… alebo zopakovanie tých kľúčových častí, alebo možno aj vymazanie niektorých, ktoré sú podľa môjho názoru slabé. [Cieľom je]…prikrášliť to, čo sa mi na tom páči.“

Krivitove prvotné úpravy využívali nenáročný proces ručného strihania a napájania analógovej pásky, časom však bolo nevyhnutné, aby začať pracovať digitálne.

„Plusom bolo, že zvuk pásky bol veľmi vrelý. Digitálne nahrávky často znejú chladne, najmä ak to bola analógová nahrávka chabo prepísaná do digitálnej podoby, ale výhody práce s digitálom ďaleko prevažujú nad výhodami práce s páskou. Keď som používal pásku, svedomito som používal pásky Ampex 456… skutočne neexistovalo nič podobné,… ale pokojne to skúste teraz! Od polky 90-tych rokov využívam digitál, na editovanie používam Pro Tools.“

Technické benefity digitálneho editovania pre producentov sú jasné: prístupnosť, ľahko sa používajú a rýchlo dosiahnete výsledky. Ale všadeprítomnosť digitálnej technológie tiež vyústila do explózie s editmi, z ktorých nie sú všetky v takej vysokej kvalite, ako by človek dúfal. Ako skutočný zakladateľ remesla, spomínajúc si na to, aké úsilie človek musel vyvinúť pri strihaní a napájaní pásky, musí byť naozaj zvláštne vidieť, aký jednoduchý proces z toho urobila digitálna technológia.

„[Má to svoje] plusy aj mínusy… Tam vonku existuje viac skvelých editov, ale väčšinou tam nájdeme až zahanbujúce množstvo prepadákov. Ako DJ a spotrebiteľ, vyžaduje to enormné množstvo práce prežiť, kým nájdete len niekoľko skvostov.“

A samozrejme, ak ste predtým chceli re-editovať, museli ste vlastniť dvojkotúčový prehrávač, byť schopný ho používať a mať dostatok času na to, vykonať tento zdĺhavý proces. Dnes sú všetky tieto bariéry odstránené, s predvídateľnými výsledkami. Ako uviedol Krivit: „Keď existovala len páska, kvalita práce bola pozoruhodne vyššia.“

Avšak vôbec nemá ťažké srdce na digitálnu technológiu hlavne preto, lebo celý proces re-editovania sa stal jednoduchším – „Je pre mňa jednoduchšie robiť to, čo robím rád.“ – a on si očividne naozaj užíva prácu s hudbou, či už ako DJ, ale samozrejme aj re-editáciu. Je ale ironické, že v súčasnosti vydáva veľa svojich starých editov na vinyl, keďže stále existuje vysoký dopyt po 12“ verziách jeho starších re-editov.

„Počas uplynulého roka som sa skutočne zameral na to, aby bolo mnoho mojich editácii dostupných na vinyle. Momentálne mám vonku mnoho vecí a ďalšie vyjdú už čoskoro. Ich množstvo môže byť obmedzené, takže najlepší ľudia o nich vedia skôr, než zmiznú.“

Patria medzi ne re-editácie sérií Mr K´s Salsoul, z ďalších napríklad Earth, Wind & Fire, Alica Myers, Mtume, Fatback Band rovnako ako aj jeho Mr K Funk Box 7“ 45 funkové editácie. Veľa z týchto skladieb je dobre známych a zjednocujú svetové tanečné parkety už roky, stávajú sa súčasťou našej spoločnej kultúry, všetky jemne naporciované, upravené, zostrihané a znovu navrhnuté pre maximálny dopad na tanečné parkety vďaka Mr K.

Pri pohľade na svoju úspešnú kariéru a život prežitý v tanečnej hudbe, Krivit je charakteristicky skromný:

„Mám mimoriadne šťastie, hlavne zo začiatku, keď som si to užíval a stále si to môžem užívať aj dnes.“

Danny na internete

Dannykrivit.net | Booking Agency | Soundcloud | Twitter | Facebook


Zdroj: 5mag.net| Preklad: AbrahamPetra

Discogs.com predal v minulom roku takmer 11 miliónov nahrávok

Discogs.com predal v minulom roku takmer 11 miliónov nahrávok