Disko je späť, a to nielen čo sa zvuku týka, keďže minulý rok nová kolekcia oslavuje umeleckú tvorbu spojenú s kolískou housu. Ben Lovett z Defected pátra hlbšie…

Kým Daft Punk a prívrženec Chic – Nile Rogers oživili funky gitarové motívy a plné basové línie, tak kultový zberateľ ‘Disco Patrick’ Lejeune s láskou zbieral tie najlepšie a najbláznivejšie vinylové prebaly z éry disko. Lejeunove  posledné dielo, na ktorom sa podieľal aj Patrick Vogt, Disco: An Encyclopedic Guide To The Cover Art Of Disco Records, nám pripomína bohatstvo príbehov ukrytých za klasickými disko groovmi.

“V roku 1978 som začal zbierať 12” nahrávky. Samozrejme som miloval hudbu, ale aj nádherné umelecké diela”, začína Lejeune. “Priťahovali ma od prvého momentu. A niekedy som si kúpil nahrávky len kvôli prebalu. Boli neuveriteľné… boli súčasťou disko zážitku.”

Lejeune, rovnako ako Vogt, žije v Holandsku (v meste neďaleko Maastrichtu). Je zamestnancom v energetickom sektore, a preto svoju lásku ku kultúre éry žiariacej gule dáva najavo počas večerov, víkendov a dovolenky – počas akýchkoľvek chvíľ voľna. Hovorí, že disko je pre neho koníčkom na 100% úväzok. Vlastní cez 7000 nahrávok a má tak značný náskok pred inými spoluzberateľmi a DJmi. Lejeunova nová kniha nie je jeho prvotinou. Debutovoval  The Bootleg Guide To: Disco Acetates, Funk, Rap and Disco Medleys, bola vydaná pred siedmimi rokmi a reprezentuje jeho funky vášeň.

Soul jazz book

“Moji priatelia ma z času na čas žiadajú, aby som im zahral,” hovorí, “ale ja som nikdy nebol umelcom alebo DJom. Som len milovníkom hudby, ktorý robí to, čo robí z lásky k hudbe.”

Túto lásku Lejeune preukázal prostredníctvom publikačných výziev. “Prvú knihu som si financoval sám. Bolo to ťažké a znamenalo to prácu naviac,” zamýšľa sa. V priebehu publikovania sa vyskytli nejaké problémy s dizajnom, takže to trvalo dva roky, kým som to dotiahol do konca. S druhou knihou to bolo jednoduchšie, ale stále som sa potýkal s výzvami.”

Hlavne som zosekal počet prekrásnych vinylových prebalov zo 7000 na 2000 vo finálnej verzii – takmer nemožná úloha. Takže prečo som sa na to podujal? “Táto kniha je niečím, čo momentálne na trhu nenájdete,” vysvetľuje Lejeune. “Je krásna. Zberateľskej činnosti som sa venoval 30 rokov, takže som toho veľa videl a počul… Získal som veľa znalostí, ktoré internet neponúka. Sú tam napr. zoznamy nelegálnych nahrávok, ktoré na internete proste nenájdete. Vždy ma pokúšala myšlienka napísať takúto knihu a možnosť podeliť sa o túto hudbu so svetom… Potreboval som to urobiť.”

Už pri tvorbe The Bootleg Guide pripravoval Lejeune náčrty jeho nasledujúceho titulu. Úspech projektu bol hybnou silou kontaktovania Soul Jazz Records s ich bohatou históriou v oblasti publikovania a predaja titulov špecifických hudobných scén. Zakladateľ Stuart Baker s veľkým zaujatím požiadal Lejeuna, aby mu poslal PDF ukážku. Potom už všetko do seba rýchlo zapadlo a zrodil sa zväzok vizuálneho diska.

Cerrone

Aj napriek podpore Bakera (a nakladateľstva Thames & Hudson) vyžadovalo dielo Disco: An Encyclopedic Guide obrovskú snahu od Lejeuna a Vogta. “Povedal som Simonovi, že kniha musí spĺňať naše požiadavky,” spomína Lejeune. Keď sme sa konečne rozhodli, ktoré prebaly zahrnieme, čo bolo naozaj ťažké pri takom množstve vzácnych a krásnych kúskov, potrebovali sme celé dva dni vo foto štúdiu, aby sme vytvorili kvalitné obrázky vo vysokom rozlíšení na publikovanie. Náš dizajnér nám povedal, že knihu zostaví len ak mu zabezpečíme perfektné obrázky prebalov. Mal pravdu, všetko muselo byť svetlé a čisté. A tak sme fotili každú nahrávku, prebal za prebalom, dva dni non-stop. Muselo to byť naporiadku.”

Čo ho na disko prebaloch neskorých 70. rokov a skorých 80. rokov 20. storočia tak očarilo?

“V susedstve miesta kde som vyrastal bol populárny diskotékový bar, ktorý to mal na svedomí… celkový zážitok bol zabalený do vinylových prebalov,” hovorí. “Tieto prebaly zvýšili intenzitu zážitku z disko nahrávok. Tancujúce dievčatá, neónové svetlá, bol to úplne nový zážitok, ktorý si ma hneď získal.”

Pred disco boomom neskorých 70. rokov mal najlepšiu štartovaciu pozíciu soulový Motown a ‘Philly’. Skladby síce vyvolávali zimomriavky, ale prebaly sa zameriavali len na umelcov – čo nebolo dosť na to, aby to pritiahlo Lejeunovu pozornosť náruživého zberateľa. “V 1978 začalo veľa umelcov robiť disko, lebo ľudia na to chceli tancovať a DJs to chceli hrať,” hovorí. “Nahrávacie spoločnosti videli v disko nahrávkach príležitosť  zarobiť peniaze a prebaly sa stali časťou propagácie.”

Turn the music upOdrážali aj kultúrne rozdiely. “Americké prebaly boli mravnejšie v porovnaní s európskymi,” poukazuje Lejeune. Európske boli erotickejšie, zobrazovali viac nahoty… obzvlášť tie francúzske!” Kľúčovými motívmi tej doby bol lesk, dievčatá a elastické oblečenie. Fungovalo to fantasticky. Práce pre nahrávky ako Musique – ‘Keep On jumpin’ – tri sporo odeté dievčatá tancujúce v červeno osvetlenom štúdiu a The Players Association – ‘Turn The Music Up!’ – drzé ženské pohyby a svetlé pozadie – sú kľúčovými vizuálnymi momentmi disko éry a patria medzi Lejeunove obľúbené dizajny.

V priebehu rokov sa prebaly stali bláznivejšie. Disko umelecké diela začali odrážať pojašený vzhľad komiksov a nevyhýbali sa ani sci-fi a vesmíru, čo boli populárne témy po zrodení Star Wars v 1977. Prebaly s tematikou prameniacou mimo bežného sveta kráčali ruka v ruke s futuristickou hudbou a v širšom slova zmysle zohrali svoju rolu v radikálnej a kultúru oslobodzujúcej revolúcii po celom svete. Ďalším obľúbeným kúskom Disco Patricka je The JB – ‘Groove Machine’ album z 1979, zobrazujúci robota s dredmi.

“Divoké prebaly odrážali divokú disko dobu,” hovorí Lejeune. “Newyorská scéna gayov bola velikou a farebnou časťou hudby a musíte brať do úvahy, že 80% disko vydavateľstiev toho času sa nachádzalo pozdĺž Broadway.”

Disco

Nič z toho však nemohlo trvať večne. Jagajúci disko vplyv vybledol v priebehu 80. rokov 20. storočia a dal tak priestor proto-housu, neo-soulu a novej vlne synth-popu. Dokonca už pred vrcholom vizuálnej slávy diska boli jeho dni zrátané. “V 80. rokoch došlo k úplnej zmene štýlu,” potvrdzuje Lejeune. “Keď najvýznamnejšie vydavateľstvá videli, že disko im môže priniesť peniaze, znamenalo to smrť pre nezávislú scénu a prebaly už neboli také pekné. Vydavateľstvá mali vlastné dizajnové centrá a dizajny prebalov sa stali prvoplánové – postrádali kreativitu. Boli to len fotografie umelcov, sotva mohli byť pôsobivé. Zoberte si Earth, Wind & Fire – prešli od robotov k jednoduchým fotografiám. Veľa ľudí hovorí, že disko zomrelo okolo roku 1982. Ja som uviazol v ére medzi rokmi 1978 a 1982. Mám rád rap, funk, a inú hudbu, ale disko je stredobodom môjho záujmu.”

Aký je Lejeuneho názor na dnešnú klubovú scénu a umenie, ktoré produkuje?

“Skutočne som zbláznený len do neskorých 70. a skorých 80. rokov minulého storočia. Myslím, že tento rok som si kúpil len jednu novú nahrávku. Bol to Motown album (Club Motown), ktorého autorom je môj priateľ (legendárny newyorský producent/remixér) John Morales. Som však prekvapený niektorou housovou hudbou, ktorá vychádza dnes. Niektoré kúsky sú naozaj originálne, čo sa mi páči. Čo sa týka výtvarnej stránky, nevenujem tomu pozornosť, ale pri dnešnom sťahovaní je ľahké prepásť niečo zaujímavé.”

Hrubú novú knihu do Lejeuna a Vogta (metodicky zaranžovaná hudobným vydavateľstvom – 12” x 12” vizuál na zadnej strane obsahuje detailné zoznamy nahrávok a katalógové čísla a nesmieme zabudnúť ani na predslov Nicky Siana a Toma Moultona) sprevádza 19-tracková kompilácia – Disco: A Fine Selection Of Independent Disco, Modern Soul And Boogie 1978-82, ktorá obsahuje všetko od aktuálneho remixu Johna Moralesa ku skladbe ‘Hooked On Your Love’ od the Fantastic Aleems po vzácne produkcie Patricka Adamsa a Wayne Forda. Kompilácia bola pre Lejeuneho ďalšou výzvou, čo sa týka výberu nižšieho počtu trackov. “Bolo ťažké zostaviť tento výber,” pripúšťa. “Vrátil som sa priamo k môjmu pôvodnému vkusu, aby som dostal výber 40 trackov. Potom som peveril Discogs, aby som si bol istý, že tento výber nie je možné nájsť niekde inde. Tiež som sa informoval u mojich kamarátov z pár ďalších hudobných vydavateľstiev, či neplánujú použiť žiaden z týchto trackov v ich budúcich releasoch. Počet trackov sa tak znížil a neboli sme ani schopní získať licencie k niektorým skladbám, takže počet opäť klesol. Myslím si však, že to je skvelý album, sú tam zberateľsky skutočne hodnotné kúsky. Je úžasný rovnako ako kniha.”

Lejeune neplánuje v dohľadnej budúcnosti napísať nič viac, bude však zaneprázdnený propagáciou svojho disko sprievodcu a albumom. “Čakajú ma nejaké podpisy zmlúv, vrátane Love Vinyl v Londýne a (mega) predajnej výstavy v Utrechte (najväčší veľtrh nahrávok vo svete),” informuje. “A potom, kto vie? Mám stovky nápadov, ale nová kniha priniesla veľa hektických a náruživých chvíľ, takže teraz by som si rád oddýchol. Som šťastný, ale naozaj unavený…”

Zdroj: defected.com | Preklad: Elishia

Ako sa ti páčil článok?
Hodnotenie čitateľov 2 x hodnotené
8.7