Jedným z klubov, ktorého veľkou súčasťou si pri jeho otvorení bol aj ty, bol Ministry of Sound… Ako by si ho porovnal so scénou v New Yorku?

KD: Spomínam si, ako som vošiel medzi 9tou a 10tou ráno do Ministry, kde sme v ten deň mali hrať. Bolo úžasné uvedomiť si, že sme vytvorili túto hudbu a ľudia ju akceptovali a prežívali ju. Je až šialené vidieť, kam všade sa hudba dostala, ako prenikla do krajín, ktorých názvy ani nevieš vysloviť. Hranie v Ministry bolo úžasné, bola tam skvelá hudobná aparatúra, ľudia, ktorí tam chodili si ju užívali, bol tam pekný priestor: rozhodne to bolo niečo.

 LV: Už v počiatkoch sme mali dobré väzby na Ministry, pretože tam pôsobil aj Larry Levan a pomáhal pri jeho rozbehu.

Vedel toho veľa o zvuku a tak tu prispieval poradenstvom. Musíte si uvedomiť, že počas 80.rokov bolo v New Yorku 15 až 20 klubov Ministry of Sounds. Každý jeden mal podobný hudobný systém, pretože ich vytváral Richard Long, ktorý predtým vytvoril Paradise Garage. Takže v New Yorku bolo mnoho klubov s parádnym hudobným systémom, ale keď sme sa dopočuli, že aj v Londýne sa jeden nachádza, dostalo nás to. Keď som prvýkrát prišiel do Londýna, hral som v klube Sunrise and Energy a bol som unesený jeho scénou. Bol som ako „wow, pozri sa na všetkých tých soulových ľudí, ktorí sú ale biely! Len som si tak šomral „wow oni majú skutočne radi soulovú hudbu, to je parádne a perfektné pre nás.

Masters At Work LPKeď sme prvýkrát prišli do ministry, hrali sme spolu s Lil Louisom. Boli sme ním unesení, mali sme radi jeho produkciu. Keď sme tam vkročili, práve hral nahrávku v karnevalovom štýle a atmosféra bolo nenormálna. Keď sme išli hrať, bol tam výkvet Djov a producentov, čakajúci na to, aby videli čo sú vlastne zač tí Masters At Work, a boli tam všetci. Tvorcovia toho, čo sa v tom čase dialo v Spojenom Kráľovstve tam boli, miesto bolo napratané, energia bola úžasná, a bolo to akoby sme boli späť v New Yorku ako za starých čias. Boli sme tým unesení.

KD: Londým zvlášť bol pre nás niečo ako druhý domov. Mali sme tam veľa priateľov, cítili sme sa tam ako doma hoci ďaleko od domova, bolo to skvelé.

 LV: Pracovali sme tiež v niektorých z najlepších štúdií. Spolupracovali sme s Incognito v UK, a potom ako veľké vydavateľstvá v USA začali s nami vydávať nahrávky, začali veľké vydavateľstvá z UK za nami prichádzať, ako aj nezávislí vydavatelia. Nie vždy sme mali čas pracovať doma, a tak sme začali pracovať na cestách a hrať v kluboch. Nikdy nezabudnem na to, keď sme robili pre Sarm Studios, kde sme práve prišli na svet s „The Bounce“. Pracovali sme práve na remixe Incognito a začali sme jammovať a tak vzniklo „The Bounce“. Povedali sme si, že „toto nejde dokopy s pesničkou, dajme to bokom na neskôr“. A tak sa to stalo jedným so zvukov Kenlou.

Mali sme dobré zážitky v Anglicku, láska, ktorú sme dostali od ľudí. A keď sme potom išli na sever bola to celkom iná vec. Bolo to ako „wow, čo sa tu deje… prišli sme na medzi poľnohospodárov.“

KD: A žiadne z dievčat nemalo na sebe niečo oblečené! Mali na sebe niečo ako negliže, bolo to šialené, a nemali na sebe kabáty. A vonku mrzlo. Pomyslel som si „predávajú tu vôbec nejaké kabáty?

LV: Boli sme unesení celkovou scénou tam, a spôsobom  ako vytvorili zo stodoly klub. Bola to celkom iná skúsenosť, bolo to skvelé: nemohli sme uveriť, že ľudia poznali a milovali našu hudbu tak ďaleko od domova.

Povedzte nám o vydaní nového House Masters Masters At Wok…

KD: Chceli sme sa zamerať hlavne na to, čo ešte nebolo predtým vydané. Je tak veľa hudby a bolo veľa kompilácií. Takže sme sa naozaj snažili vybrať také prvky, ktoré boli zatienené, prehliadnuté alebo nevydané, bez ohľadu na dôvod. To je prvá vec, vytvoriť zoznam skladieb, ktoré sú odlišné. Nechcete omieľať stále dookola tie isté skladby, pretože toho vyšlo mnoho. Boli aj také nahrávky, ktoré boli väčšie ako ostatné, ale to nevyhnutne neznamenalo, že neboli také dobré, len boli zatienené. Takže to bola tá hlavná vec: pokúsiť sa dať dokopy niektoré z týchto neznámych vecí.

LV: Ale snažili sme sa udržať istú rovnováhu: pretože je tak veľa skladieb, podľa ktorých nás ľudia poznajú, ale súčasne sú vždy aj takí, ktorí ich ešte nepočuli. Máme na mysli nové deti a tých, ktorí nás poznajú. Je 40 skladieb, takže je veľký výber. Bol som šťastný, keď som počul slovo štyridsať, že máme takú veľkú kolekciu: chceli sme nájsť také veci, ktoré sú zaujímavé, ale súčasne myslieť aj na fanúšikov.

KD: Mladšie deti, ktoré nás poznajú, nás poznajú vďaka svojim rodičom. Nachádzame sa práve v tom bode v čase, kedy potrebujeme byť znovuuvedení, to je dôležité. Vďaka bohu sme stále tu a robíme to a sme stále schopní hrať, a môžeme im ukázať, ako sme to urobili a ako je to urobené, pretože sa toho mnoho zmenilo odvtedy, ako sme začínali. Myslím si, že je dobre, že vidia umeleckú formu toho, čo DJi robia a ako DJ vyberá skladby, a ako DJ čita dav.  Je dôležité, že to deti môžu vidieť a pochopiť o čo ide, a môžu sa naučiť to, že je to o dávaní veci dokopy a nie byť vystrašený niečo vyskúšať alebo zahrať nejakú skladbu.

V tomto duchu, počas vášho pôsobenia v priemysle sa niektoré technológie využívané pri produkovaní a vystúpeniach významne rozvinuli. Ovplyvnilo to váš osobný prístup pri tvorbe hudby a vystúpeniach?

KD: Nie, stále robím, čo robím. Keď o tom sem tam premýšľam, myslím na to, ako môžem do toho zapojiť technológiu, a aby to bolo stále funky, a posunúť to na ďalšiu úroveň. Využívam technológiu, pretože ak by som to nerobil, veci by sa nediali tak rýchlo. Môžete pracovať v lietadle na malom kontroleri alebo ipade, a tak ďalej a tak podobne. Je to cool, ale hovorím o tom z pohľadu Dja. Je veľmi rozdielne hrať isté veci na mieste, oproti niečomu, čo je naprogramované, kde len stláčate tlačítka a podobné sprostosti. Také niečo je banálne. Je mi jasné, že niektorí ľudia nie sú takí chápaví, alebo ich pohľad na vec je rozdielny, a je to v poriadku, stále je to umenie, stále hrajú hudbu. Ale myslím si, že najskôr je treba ísť trochu späť a naučiť sa niečo o umeleckej forme hrania hudby a Djingu. To je môj názor.

V ostatných pár rokoch sa house stal veľmi populárny v hlavnom prúde, určite v Spojenom Kráľovstve. Je tomu tak aj v USA? Ako podľa vás vplýva mainstreamová popularita na undergroundové korene housu?

KD: Áno, stalo sa tak pred niekoľkými rokmi, kedy začali mestskí umelci robiť veci rýchleho tempa, vkladaním 4/4 takt do svojich piesní. Neo začal robiť také nahrávky, a pridal sa aj Justin Timberlake. Čo si ale musíte uvedomiť, že niektorí z nich sú tiež ľudia premýšľajúci o house. Takže mnohí z tých čo robia takéto nahrávky v štýle urban, majú radi housovú hudbu, a budú teda počúvať naše veci a použijú z nej niečo. Počas všetkých tých rokov to nebolo na domácej scéne také relevantné ako tomu bolo (v Spojenom Kráľovstve). Tu ste v rádiu mohli počuť skladby house v mainstremovom rádiu, ale v USA by sa to nestalo. Bol to underground. Hralo sa to v mixoch, počas víkendových mixov Tonyho Humphriesa tam ste mohli počuť hudbu house a nové veci, ktoré sa práve objavovali.

Je super, že je to späť, a MK má skladbu, ktorá je č.1, pretože tvrdo na tom pracoval, a bol pri tom od úplného počiatku, takže je dobre,  že bol schopný to teraz získať. Pretože tvoríte túto hudbu a spočiatku to nerobíte preto, aby to bola poriadna pecka, ale len chcete, aby ju ľudia počuli. Nie je  na tom nič zlého, takže ak to rádio podporí, prečo nie? A o to ide.

L: Povedal by som o USA, po Neovi, a po tom, ako niektorí ďalší umelci začali používať 4/4 rytmus v nahrávkach, stalo sa tak preto, že sa do toho dal David Guetta a začal spolupracovať s mnohými umelcami R&B a hip hopu, a potom celé to EDM hnutie prepuklo. Cítim to tak, že to vtiahlo ľudí znovu do dance hudby. Ako osoba, ktorá vôbec nič nevie o dance hudbe, a ktorá sa náhodou dostane do týchto oblastí, a to je to, čo sa teraz deje. Predtým, ako som opustil USA a prišiel sem, Disclosure sa hralo v rádiu na všetkých staniciach popu. A hovorí pri tom o najväčších rádio staniciach, najväčších staniciach popu. Disclosure je pre mňa najbližšie tomu, kde je naša hudba, takže si myslím, že je to skvelé. Pop umelci nasledujú trendy, a prispôsobujú svoju hudbu tomu, čo sa práve deje. Mnoho z nich to tak robí a tak je tomu v USA. Mnoho súčasných pop umelcov sa zaujíma o túto hudbu, a zvlášť teraz sa nám to veľmi približuje.

Tu v Spojenom kráľovstve, sa pohybujete oveľa rýchlejšie, vždy ste sa pohybovali rýchlejšie a to je to, čo máme na vás radi. Už sa to tu deje, môžeme to vidieť a bolo to také krátke obdobie, keď sme sem nechodili tak často, ale teraz to opäť začína. A sme naozaj radi tomu, kam to smeruje.

Keď sme tvorili naše nahrávky v deväťdesiatych rokoch, keď sme produkovali, pozerali sme sa na disko hudbu a hudbu 70tych rokov. Tie nahrávky nás ovplyvnili, takže teraz premýšľame, keď sa píše rok 2014, čím sa budú inšpirovať noví tvorcovia? Budú sa pozerať späť do deväťdesiatych rokov, kedy vzišla house hudba, a teraz sme súčasťou toho vplyvu spolu s ľuďmi ako MK a Todd. Sme veľmi radi, je to teraz o nás a našej spolupráci s niektorými týmito umelcami, tými, ktorí zapadajú do toho, čo robíme, a posúvame to na ďalšiu úroveň.

Posledná otázka pre vás: ako dvojicu a jednotlivo, dali ste tak veľa tanečnej hudbe. Čo vám ona dala?

KD: Už len to vidieť akí sú ľudia šťastní, keď hráte hudbu, je to pre mňa až neuveriteľné, ako môžete ľudí do toho vtiahnuť. Zmenilo to môj život, a mení to ich životy. Človek mohol mať nanič deň, a keď si vyrazil večer von, urobili sme jeho deň o niečo lepším. Bola to veľmi rýchla jazda. Hovoríme o tých časoch v 90tych rokoch, a spomínam si na tie časy, akoby to bolo včera. Je tomu už 24 rokov a ako to ubehlo? Ukazuje vám to, že máte stráviť čas s tými ľuďmi, ktorých máte radi a vašimi priateľmi, pretože čas plynie.

Hudba jednoznačne všetko zmenila. Ako som už povedal, neviem si predstaviť inú profesiu, a neviem o ničom inom, čo by som chcel robiť. Ale som rád, že sa to podarilo, a mal som aj šťastie, že to všetko vyšlo. Tvrdo som pracoval, ale súčasne to bolo aj šťastie: načasovanie všetkého, stretnutie s Louieom a stretnutie s Toddom, a ako to všetko postupne vychádzalo, to bolo dobré.

LV: Fanúšikovská báza, ktorú sme vybudovali, základy, a veľká skupina ľudí po celom svete v rôznych krajinách a rôznych mestách, noví priatelia, rodiny, ktoré sme si vybudovali, a naše vlastné rodiny: samozrejme všetci títo zmenili naše životy. Od bývania v Bronxe a Brooklyne, máme teraz  naše vlastné bývania, máme naše vlastné spoločnosti, pracujeme spolu, vytvorili sme vlastný systém práce a som teraz naozaj nadšený týmto novým projektom. Myslím si, že je to začiatok novej éry MAW. Som skutočne vďačný a mám pocit, že sme požehnaní. Ďakujem Bohu za všetko, čo nám postavil do cesty. Som naozaj spokojný s tým, čo sme urobili, a som spokojný. Mám pocit, že sme naozaj zanechali hudobné posolstvo a som šťastný, že sme schopní vplývať na životy ľudí a vyvolávať v nich dobré pocity.

Defected uviedol House Masters Masters At Work (4CD, double LP a digitálna verzia) v rámci Defected Records.

Zdroj: defected.comPreklad: copyright.sk

Ako sa ti páčil článok?
Hodnotenie čitateľov 0 x hodnotené
0.0