Že hudba dokáže ovplyvňovať psychiku človeka nie je žiadna novinka. Tá elektronická – tanečná má však jednu špeciálnu vlastnosť navyše, ktorú jej „obyčajné pesničky“ ale čiastočne aj „EDM“ môžu len závidieť.

Trocha rodinných tajomstiev

„Ako to môžeš počúvať, veď je to stále to isté dookola,“ hovorila mi mama na moje prvé hudobné prejavy za gramofónmi. „Nemá to slová, jasnú melódiu, stále len tuc tuc,“ pokračovala a ja som sa len usmieval, pretože som vedel, že nechápe, že nepočuje, že nie je „zasvätená“ a nebola nikdy na párty (aj keď uznávam, že za jej mladých čias house žúry zrejme neboli).

Zároveň som sa ale pýtal, prečo to tak je, prečo veľa ľudí (dokonca aj tých mladších) v mojom okolí nemá „to pochopenie“ pre krásu opakovaného monotónneho rytmu či grúvu. Po rokoch je to štatisticky podobné, stále sa stretávam s „tuc tuc“ teóriou a masovým konzumom „pesničkovej hudby“ v škále od rocku až po diskotékové EDM (Electronic Dance Music), no na moje otázky mi, našťastie, pribudlo aj niekoľko odpovedí. Tu sú…

Pestujete si „HOUSE MOZOG“?

Za všetkým hľadajte mozog. Ten je plastický a mení sa, naozaj! Takže, čím viac počúvate HOUSE, tým viac HOUSU je vo vašom mozgu. To znamená, váš mozog ho dokáže lepšie počuť, rozlíšiť, spracovať a po čase dokážete rozpoznať, že napr. EDM s ním nemá absolútne nič spoločné.

Festival Download na Zvolenskom zámku

Festival Download na Zvolenskom zámku /main floor/.

Pamätám si, keď sa moja mama prišla pozrieť na festival Download, kde som hral. Potešilo ma to, ale na moju otázku, či počuje tie krásne zvuky, melódie, odpovedala, že počuje len „strašný hluk“. Jednoducho, ak nemáte vybudované neurónové „house siete“, tak to pre vás bude vždy len hluk alebo, ak ste vnímavejší, „tuc tuc“. A ak ich vybudované máte naopak až príliš, dokážete počuť našlapané techno aj v hučaní CT prístroja, ako sa to, na úžas doktorky, stalo mne v ružomberskej nemocnici.

HOUSE začína už v detstve

Stále som však nezodpovedal otázku, prečo si niekto vôbec tie „house siete“ vytvorí, prečo ho tá hudba osloví a niekoho nie. Moja odpoveď je opäť mozog a… ešte detstvo. Len pre istotu dodám, že v tomto článku nebudem riešiť, aký vplyv na to majú tanečné drogy, alkohol, partia, nová frajerka, počasie či váš učiteľ…

Takže, vráťte sa do vášho detstva. Spomeňte si, keď ste sa ako deti hrávali. Čas vtedy prestal existovať, boli ste ako v tranze, jediné čo bolo podstatné, bola vaša hra. Inak povedané, podstatná bola prítomnosť. Ak aj dnes sledujete deti pri hre, musí vás fascinovať, ako sa do nej dokážu ponoriť.

Tento zážitok sa s pribúdajúcim vekom stráca a čas získava nad nami čoraz väčšiu moc – preto sa nám aj zdá, že ide stále rýchlejšie (Hovorí o tom Janetov zákon). Kým čas dieťaťa je tvorený hlavne prítomnosťou alebo cyklickým opakovaním určitých častí, čas dospelého je tvorený rovnako minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou, je lineárny – plynie dopredu a nevracia sa. Je možné, že tieto silnejšie či slabšie pocity a zážitky prítomnosti z detstva v nás ostávajú a určitým spôsobom predurčujú (okrem iného) aj naše vnímanie hudby.

HOUSE je návrat do prítomnosti

Klasická pesnička napr. od Elánu má jasne daný úvod, refrén a záver, nemôžete, napríklad, vymeniť jej záver za začiatok, lebo by stratila zmysel. Je to pesnička s jasným lineárnym členením – je to pesnička „dospelého času“. Naopak, tanečná hudba ako napr. house, techno, drum & bass atď. je vo väčšine prípadov inštrumentálna (vokály plnia skôr funkciu zvukov) a nemá jasne dané členenie – jej časti môžete mixovať v ľubovoľnom poradí bez toho aby sa stratil jej zmysel.

Funken Gruven

Takáto hudba porušuje „lineárny systém“ dlhým opakovaním rovnakých častí, čoho výsledkom je, že poslucháč stráca jasný prehľad o začiatku a konci, resp . ich vôbec nepotrebuje.

Táto repetetívnosť (opakovanie) spolu so stratou orientácie vytvára psychický stav podobný tranzu (ako pri hre dieťaťa) a mení naše vnímanie času (mnohokrát aj priestoru) smerom k zážitku plnšej prítomnosti.

V histórii hudby je tento jav známy najmä v súvislosti s náboženskými rituálmi, stačí spomenúť napr. šamanské bubnovanie, tance dervišov – súfiov, stredoveké polyfónie alebo súčasnú vážnu hudbu minimalistov. V týchto stavoch „rozšíreného vedomia“ sa dokázateľne mení chemické zloženie krvi, vyplavujú sa hormóny a zmeny badať aj v nastavení, v zosúladení neurónov v mozgu.

Steve Reich

Jeden zo známych minimalistov v súčasnej vážnej hudbe Steve Reich.

Výsledkom je navodenie príjemného psychického stavu sprevádzaného eufóriou a katarziou. Je pochopiteľné, že čím viac takýchto zážitkov prežijete, tým viac ich potrebujete – tým viac idete „deep“.

Prečo je teda HOUSE “deep” a EDM nie?

Na diskotéke sa hrajú pesničky = čiže lineárne príbehy, kde človek vníma ich plynutie k refrénu a ku koncu. V EDM síce úplne o klasické pesničky nejde, hlbší zážitok však znemožňuje množstvo „dropov“, čiže prestávok a gradovaní, ktoré skôr narušujú opakovanie – potrebnú repetetívnosť, ktorá vás môže posunúť k určitému zmenenému stavu vedomia.

Ministry Of Fun

Ľudia tak ostávajú v lineárnom plynutí času a DJ si nemôže dovoliť nechať hrať skladbu – rovnaký motív dlhšie, pretože to návštevníkov diskotéky „nudí“.

EDM je tak určitým kompromisom medzi pesničkou a „rytmickou slučkou“, je skôr o „ukazovaní sa“ navonok.

Pri vygradovaných a častých dropoch nejde o to dostať sa „deep“ ale skôr dostať sa „high“ a byť „visible“

(kultúra diskotéky je vizuálna – ľudia tancujú s otvorenými očami, obzerajú sa, sledujú dianie okolo, tancujú v kruhu, skupinkách, chcú byť videní atď.) ale to je už úplne iný príbeh, ktorý so spiritualitou a „detstvom“ nemá nič spoločné.

Zdroj: Funken Gruven| Autor: Noks