Dnešní DJs sú konfrontovaní ohromujúcimi možnosťami výberu, od vinylu po digitálne médiá, kontrolery, mixážne pulty a nekonečný prúd hudby, ktorý dnes vychádza v oveľa väčšom množstve ako kedykoľvek v histórii.

Je to dych berúce. Mysleli sme, že vytvoríme nový priestor, nazvaný ‘Ako hrám’, v ktorom budeme rozprávať DJom o tom, čo nie je vecou “výberu”: kultúre DJingu ako takej.

Tento mesiac predstavujeme legendu tanečnej hudby Joey Negro. Joey je momentálne na turné po Spojených štátoch a pre jeho amerických fanúšikov (mnohí z nich ho nikdy nevideli hrať) to nie je žiadny krátko trvajúci zázrak. Všetkým nám je známa jeho produkcia pod množstvom aliasov – Sunburst Band, Mistura, Akabu, Sessomatto, Jakata & Hed Boys je len pár z nich. Ale čo o jeho DJingu naozaj vieme?

V rozhovore spred dvoch rokov sme hovorili o umení DJingu… Myslím, že som sa ťa nikdy nepýtal na to, či ťa v mladšom veku niekto inšpiroval?

Jedna z najlepších vecí, na ktorú si spomínam a ktorá na mňa urobila dojem, bol West End Mastermix od Tonyho Humphries asi v 1982/1983. Väčšinu nahrávok v mixe som dovtedy nepočul. A tak som si potom v priebehu nasledujúcich piatich rokov kúpil všetky jednotlivé nahrávky a v mixe vždy používam ich najlepšie časti. Bol to jeden z momentov, kedy na mňa mix naozaj zapôsobil.

Čo ma dokáže naozaj naštvať je, keď sa DJs s nahrávkami príliš zabávajú. Netúžim počuť skrečovanie a podobné veci. Pokúšam sa s nahrávkami príliš nešaškovať a ak to robím, tak v štúdiu pred vystúpením. Hoci pri tom správnom štýle hudby môže byť zabávanie sa s nahrávkou vzrušujúce, myslím, že tam je veľmi tenká čiara. To, čo je pre jedného preekvalizovaním, môže byť pre druhého spracovaním nahrávky a ponúknutím vzrušenia a tvorivosti publiku. Niektorí ľudia sa proste nechajú uniesť tým, čo robia. Zoberme si nahrávku Stevie Wondera. Naozaj si myslíte, že môžete nahrávku vylepšiť vypustením basu v strede? Niektorí DJs to robia a, pane bože, týmto je nahrávka pre mňa zničená. Ale zdá sa, že ľuďom sa páči, že DJs “niečo robia”.

Asi som nikdy nepočul nikoho povedať, “Presne takto chcem znieť.” Ale tam, kde som vyrastal, boli nejakí DJs, ktorí neunikli mojej pozornosti. Boli asi 4 hodiny ráno, každý už odišiel domov a na parkete ostalo len 30 ľudí – a práve teraz hrané nahrávky boli pre mňa niekedy inšpirujúcejšie ako tie hrané v čase plného tanečného parketu. Keď je parket plný, majú ľudia tendenciu hrať nahrávky, ktoré viac potešia dav.

Keď DJ hrá to, čo naozaj chce hrať a je tam len pár ľudí, ktorí sú do hudby skutočne zbláznení… To je pre mňa najdôležitejšia časť večera.

Ako hľadáš novú hudbu? Prehrabávaš sa neustále svojimi starými nahrávkami? Ako si vyberáš skladby?

Je strašné, čo poviem, ale dostávam toľko promo nahrávok a len príležitostne si ich vypočujem. Radšej počúvam 3 hodiny hudby, ktorá by mi mohla imponovať na Traxsource, Juno, Beatport ako 3 hodiny promo nahrávok. Tiež počúvam hudbu na Discogs, Ebay a YouTube – takto si vypočujem veľa starej hudby. Niekedy len hľadám nové alebo staré nahrávky a niekedy si vypočujem niečo ako Gilles Peteron a potom možno hudbu, ktorú mi posielajú priatelia. Chcem tým povedať, že veľa z toho vôbec nie sú veci, ktoré ako DJ hrávam – je to len nová hudba. 20 % z toho môže byť hudba, ktorú hrávam a zvyšok sú len nové melódie, pomalé, jazzy záležitosti… Sú to veci, ktoré nemôžete hrať, pokiaľ váš hrací čas nie je od 6 večer do 3 popoludní.

Niekedy sa pri zásobovaní toľkým množstvom novej hudby môžete stratiť. Keď hráte, mnoho ľudí netúži počuť novú hudbu. Sú šťastní, keď počujú klasiku. Nie je to naozaj to, čo chcem hrať, ale mnohokrát zistíte, že to je to, na čo ľudia reagujú. Nie je to nový track – nový track si hráte skôr pre seba. Môže sa nájsť pár ľudí, ktorí naň reagujú, ale nebude to ten track, ktorý si ľudia budú pospevovať po ceste domov.

To musí byť pre teba tak trochu ťažké. Takže keď hráš, pociťuješ tlak hrať túto klasiku alebo nejaké z tvojich veľkých melódií?

Nahrávkami, ktoré pozná veľa ľudí, sú staršie nahrávky. Nie je veľa výchádzajúcich nahrávok, ktoré by sa etablovali ako veľké tracky, ktoré si ľudia pri počúvaní môžu pospevovať. Ak dáte starý song od Teddyho Pendergrass, viete, že väčšina ľudí ho bude poznať a reagovať naň. Za posledné tri alebo štyri roky nebolo veľa nahrávok v podobnom duchu. Povedal by som, že to záleží na tom, či chceš potešiť dav alebo seba.

Niekedy idem na akciu a vravím si, že idem hrať tieto nové nahrávky a nestarám sa o to, aká bude reakcia. Inokedy to chcem rozprúdiť, a tak musím byť trochu prístupnejší. Veľa ľudí chce niečo známe.

Poviem vám, DJ, akého mám rád, je napr. niekto ako Theo Parrish. Ľudia nejdú na jeho vystúpenie, aby počuli známe nahrávky a svoju reputáciu si vybudoval na základe riskovania. Môžete sa ísť na neho pozrieť a nemusíte mať radi každú nahrávku, ktorú hrá, ale on vám nedá to isté staré.

Si na seba veľmi tvrdý, čo sa týka hodnotenia svojich setov?

Poznáš to, niekedy ti ľudia povedia, že si bol dobrý, ale ty si myslíš, že to tak vôbec nebolo. Som k sebe pekne kritický a premýšľam, ako som tú skladbu mohol zahrať. A niektoré noci sa ti zdá, že sa to uberá správnym smerom (neznášam výraz “vziať ľudí na jazdu”), odvedieš ten štýl práce, keď pospájaš body správnym spôsobom a myslíš si, že to bolo šialené, ale nikto ti nič nepovie.

Neznášam počúvať svoje live mixy. Rád počúvam iných, ale som jedným z tých, ktorí preferujú nepočúvať vlastné živé mixy. Možno ich prekontrolujem predtým, ako ich dám online, ale príde mi zvláštne počúvať seba. Uprednostňujem hranie len pre ten daný moment. Odohrať naživo a zabudnúť na to!

A čo obchody s hudbou? Viem, že si v jednom dlhé roky pracoval. Myslím, že veľa ľudí narieka nad stratou sociálneho a spoločenského aspektu obchodov s hudbou.

Súhlasím! S tou sociálnou stránkou súhlasím – možno ten chlapík v obchode vie, čo máte radi. Ale tiež si spomínam, že som si kúpil celú kopu otrasných nahrávok, ktoré zneli v hudobninách oveľa lepšie! Poznáte to – prídete domov s 15 nahrávkami a potom si pri počúvaní niektorých poviete, “Ako som to len mohol kúpiť?” Ale áno, sociálna stránka je tým, čo sme stratili.

Ďalšou vecou je, že kupovanie vinylov bolo pre ľudský mozog lepším spôsobom vstrebávania hudby. Dnes, v období digitalizácie, sa k nám dostáva príliš veľa hudby a aj jej uchovávanie je rozdielne… Mám veci na CD, na diskoch. Mám škatule s promo CD, USB, atď. Chcem tým povedať, že mi nikdy nenapadne, “Oh, mám voľnú minútku! Čo keby som si prešiel hudbu na nejakom starom disku?” To sa nikdy nestane. Ale išiel by som do svojej izby s nahrávkami a prešiel tie staré. Fyzicky to bolo strašné, uchovávať hudbu týmto spôsobom, ale myslím si, že ľudský mozog tak získaval vizuálny referenčný bod. Môžete si stiahnuť tisíce trackov, ale neexistuje spôsob zapamätať si, čo je čo.

Takže ako si organizuješ svoju digitálnu hudbu… CD, USB, laptop?

Obvykle používam laptop, niekedy USB, niekedy použijem midi kontroler, Traktor. Ako pozitívum tohto spôsobu hrania hodnotím to, že hudbu môžete mať v laptope, na diskoch alebo kdekoľvek. Uložíte si to tam, ale musíte si to jasne označiť. Označenie Vám pomôže si to zapamätať. Je ťažké pamätať si všetky tracky – nie si len pamätať, čo to je, ale spomenúť si, čo to je, keď práve striedaš tracky a rozmýšľaš, čo budeš hrať ako ďalšie. O tomto som sa bavil s mnohými DJmi – ako spracovať hudbu do setu tak, že to nehráte len pre to, aby ste hrali, ale aby ste vystihli ten správny moment a poznali tracky dosť dobre na to, aby ste ich správnym spôsobom umiestnili na správne miesto.

Myslím, že veľká časť DJingu je o príprave. Používal som Traktor asi rok. CD sú komplikované – spravíte nové CD každý týždeň, je tam miš-maš starých a nových vecí, a to je mätúce. Potom každé tri alebo štyri mesiace musíte všetko znova skonsolidovať. Príde mi to také neorganizované, obzvlášť ak som editoval novšiu verziu skladby a CD musím udržiavať aktualizované. Ak chcem hrať “Feel the Real” od Davida Bendetha, jednoducho si to nájdem v laptope a mám to.

Nemyslím si, že laptop a klub idú nejak obzvlášť k sebe, ale zatiaľ stále lepšie ako CDJ alebo USB. Čo sa mi na Traktore páči je to, že si môžeš vytvoriť priečinky na večer, môžeš si vytriediť veci, ktoré si hral pred pár mesiacmi. Môžeš sa k nim vrátiť a tak podobne. Mám priečinok ku každému vystúpeniu. A ak sa akcia nevydarí, priečinok vymažem! (smiech)

A čo tvoj sluch? Chrániš si ho nejakým spôsobom?

Ochranou sluchu pred poškodzujúcim hlukom. Ale aj tak som si sluch poškodil. Myslím, že veľa DJs má poškodený sluch kvôli monitorom! Niekde monitor príšerne jačí, prerážajú stredy a je to ostrý zvuk. Mám štuple do uší, ktoré blokujú frekvencie spôsobujúce poškodenie. Na parkete to nie je také zlé, pokiaľ nie ste priamo pri reproduktoroch. Často je problémom DJský pult, keď musíte mať monitor dosť nahlas, aby ste prehlušili systém, čo pre vás nie je dobré.

Teraz trošku odbočím od témy DJingu, ale musím sa ťa opýtať. Akým umelcom momentálne venuješ pozornosť?

Mám rád chlapíka zo Švédska menom Opolopo – akurát urobil remix skladby “Superstition” od Stevie Wondera a odviedol tak kus dobrej práce, je to úplne odlišné od originálu. Ďalej mám rád Kyodai, Sean McCabe, Lovebirds, Zo. Celkom mám rád aj kompilácie nazvané Brownswood Bubblers, ktoré vydal Gilles Peterson a ktoré by ste zaradili asi do štýlu elektronika. Je to podľa mňa zaujímavá moderná hudba – skôr do rádia ako do klubu. Vyhľadávam tieto veci, lebo niekedy chcete hudbu, ktorú si ceníte ako protiklad k hudbe, ktorú len budete hrať pol tucta krát.

Zdroj: 5chicago.com | Preklad: Elishia

Ako sa ti páčil článok?
Hodnotenie čitateľov 1 x hodnotené
9.9