House je štýlom elektronickej tanečnej hudby, ktorý sa zrodil v Chicagu, Illinois, USA na začiatku 80. rokov. Populárnym sa stal v strede 80. rokov, kedy sa hral na diskotékach komunít Afro-Američanov, Latino Američanov a homosexuálov; najprv v Chicagu, potom v Detroite, New York City, New Jersey, Los Angeles a Miami. Potom zasiahol Európu, aby splynul s hlavným prúdom popu a tanečnej hudby v prvej polovici 90. rokov.

House je silne ovplyvnený druhmi disko hudby, ktorá pojala prvky soulu a funku. House obyčajne napodobňuje disko perkusie, obzvlášť použitie basového bubna na každej dobe, ale môže sa vyznačovať aj syntetizátorovou basovou líniou, elektronickými bubnami, elektronickými efektmi, funk a pop samplami a vokálmi.

Hudobné elementy

House je rýchla a živá hudba na tancovanie, hoci podľa štandardov modernej tanečnej hudby sa radí medzi stredné tempo od 118 bpm – 135 bpm. V skorých rokoch housu boli tempá pomalšie.

Všeobecným prvkom housu je basový bubon (kopák) na každej dobe (4/4 rytmus), zvyčajne vygenerovaný bicím automatom alebo samplerom. Kopák je rozšírený rôznymi vsuvkami alebo výpadkami. Bubnový track je rozvinutý hi-hatcymbalovými vzormi, malým bubnomalebo tlieskaním na 2. a 4. dobe v každom takte. Tento vzor je odvodený od 4/4 tanečných bubnových rytmov disko bubeníkov 60. a hlavne 70. rokov. Producenti obyčajne vrstvia samplované zvuky bubnov, aby dosiahli komplexnejší zvuk a ušijú mix na mieru pre veľké klubové zvukové systémy, znížením dôrazu stredopásmových frekvencií v prospech basu a hi-hat.

Producenti v house používajú veľa rozdielnych zdrojov zvuku pre bas, od súvislých, elektronicky generovaných, opakujúcich sa sekvencií syntetizátora, ako Roland SH-101 alebo TB-303, po štúdiové nahrávky alebo sample živých elektrických basov, alebo jednoducho vyfiltrované sample z celých stereo nahrávok klasických funk trackov alebo rôznych iných skladieb.

Roland SH-101Housové basové línie uprednostňujú tóny, ktoré spadajú do rozsahu jednej oktávy, kým disko basové línie oktávu často presahujú. Niektoré produkcie skorého housu používali časti basových línií zo skorších disko trackov. Napr. producent Mark „Hot Rod“ Trollan skopíroval sekcie basových línií z talianskeho disko songu z roku 1983 „Feels Good (Carrots & Beets)“ (od Electra featuring Tara Butler), aby vytvoril základ jeho produkcie z roku 1986 „Your Love“ od Jamie Principle.

Frankie Knuckles použil tie isté tóny v jeho známejšej verzii z roku 1987, v ktorej sa na vokáloch tiež podieľal Jamie Principle. 

Frankie KnucklesElektronicky generované zvuky a sample nahrávok zo žánrov ako jazz, blues, disco, funk, soul and synth pop sa často pridávajú k základom bubnového rytmu a syntetizátorovej basovej línie. Housové songy môžu tiež obsahovať disko, prvky soulu, gospelové vokály a doplnkové perkusie ako tamburínu. Mnohé housové mixy tiež zahŕňajú opakujúce sa, skrátené, synkopované, stakátové akordové slučky, ktoré sa zvyčajne skladajú z 5 – 7 akordov v 4/4 takte.

Techno a trance, ktoré sa vyvíjali bok po boku s housom, tiež zdieľajú túto základnú infraštruktúru rytmu, ale zvyčajne na rozdiel od housu sa vyhýbajú vplyvu živej, čiernej a latino hudby v prospech syntetickejších zdrojov zvuku.

Predchodcovia

House je potomkom diska, ktoré sa spojilo so soulom, R&B a funkom k oslave tanca, lásky a sexuality, podopretý pravidelným rytmom kopáku. Niektoré disko piesne obsahovali zvuky produkované syntetizátormi a bicími automatmi a niektoré kompozície boli úplne elektronické (napr. produkcie Giorgia Morodera z neskorých 70. rokov ako hitovka Donny Summer „I Feel Love“ z 1977 a niekoľko disko-pop produkcií zo skorých 80. rokov od Hi-NRG (High-Energy) skupiny Lime.

Donna SummerHouse taktiež ovplyvnili mixážne a editačné techniky, skôr už preskúmané disko Djmi, producentmi a audiotechnikmi ako Walter Gibbons, Tom Moulton, Jim Burgess, Larry Levan, Ron Hardy, M & M. Skorí producenti housu ako Frankie Knuckles vytvorili podobné kompozície z ničoho, používajúc samplery, syntetizátory, sekvencéry a bicie auomaty.

Hypnotický elektronický tanečný song “On and On”, produkovaný v r. 1984 chicagskym Djom Jesse Saundersa spolutvorený Vince Lawrencom, obsahuje elementy, ktoré sa stali artiklom zvuku skorého housu, ako 303 basový syntetizér a minimálne vokály. Niekedy je označovaný za 1. skutočnú housovú nahrávku, spolu s J.M. Silk – „Music is the Key“ (1985).

Pôvod termínu

Termín “house music” môže pochádzať zo chicagskeho nočného klubuThe Warehouse, ktorý existoval v rokoch 1977 – 1982. Bol navštevovaný hlavne homosexuálnymi černochmi a latinoameričanmi, ktorí prichádzali, aby si zatancovali na disko hudbu klubového rezidenta, Dja Frankie Knuckles. V dokumente Pump Up The Volume na Channel 4 Knuckles podotkol, že prvý krát počul termín „house music“, keď videl nápis „we play house music“ na okne jedného baru v Chicago’s South Side. Jeden z jeho spolucestujúcich zavtipkoval: “vieš, to je ten druh hudby, čo hráš ty vo Warehouse!” a potom sa všetci smiali. DJ Leonard „Remix“ Rroy zo South-Side Chicago sám vydal vyhlásenie, kde tvrdí, že on vyvesil taký nápis do okna podniku, pretože to bolo miesto, kde hral hudbu, ktorú človek mohol nájsť u seba doma. V jeho prípade sa to vzťahovalo na soul a disko nahrávky jeho mamy, ktoré zapracoval do svojich setov.

Nahrávka z 1985 od Chip E. – „It’s House“tiež mohla pomôcť definovať túto novú formu elektronickej hudby. Aj tak ale Chip E. udeľuje dôveryhodnosť Knuckleovej asociácii, tvrdiac, že názov pochádza zo spôsobov označovania nahrávok v Importes Etc. obchode s nahrávkami, kde pracoval na začiatku 80. rokov: koše s hudbou, ktorú DJ Knuckles hral vo Warehouse, v obchode označovali „As Heard At The Warehouse“, čo sa skrátilo na “House”.

Larry Heard, a.k.a. „Mr. Fingers“ tvrdí, že termín “house” odrážal fakt, že mnoho prvých DJs tvorilo hudbu vo vlastných domovoch, používajúc syntetizátory a bicie automaty ako Roland TR-808, TR-909 a TB 303 Bassline syntetizátor-sekvencér. Tieto syntetizátory sa používali k tvorbe housového subžánru naźyvaného acid house.

Juan Atkins, tvorca Detroit techno hudby, tvrdí, že termín “house” odráža exkluzívne asociácie jednotlivých trackov s jednotlivými DJs. Tie tracky boli ich “domácimi” nahrávkami (veľmi podobné ako keď má reštaurácia “domáci” šalátový dresing).

Chicago roky: 80. roky

ChicagoPočas skorých 80. rokov DJs chicagskych klubov a rádií hrali rôzne štýly tanečnej hudby, ponímajúc staršie disko nahrávky, novšie Italo Disko, hip-hop a electro-funk tracky, rovnako ako aj elektronickú pop-music od Kraftwerk a súčasné tanečné R&B produkcie v žánre dnes známom ako boogie. Niektorí robili a hrali vlastné edity svojich obľúbených songov na kotúčových páskach a niekedy primixovali efekty, bicie automaty a ďalšie rytmické elektronické prístroje.

 Začínajúc v 1984 sa niektorí z DJs inšpirovaní úspechom Jesse Saundersa a jeho “On and On” pokúsili o produkciu a vydanie originálnych kompozícií. Tieto kompozície používali novodostupné elektronické nástroje, aby napodobnili nielen Saundersov song, ale aj editované a vylepšené štýly diska a ostatnej tanečnej hudby, ktorú preferovali. Do roku 1985, hoci presné korene termínu sú diskutabilné, house music zahŕňala tieto lokálne vyprodukované nahrávky. Subžánre housu, zahŕňajúc deep house a acid house, sa objavili rýchlo a získali životadarnú silu.

 Klubová hra priekopníckych DJs ako Ron Hardy a Lil Louis, lokálne obchody s nahrávkami tanečnej hudby ako Importes, etc, State Street Records, Gramaphone a populárne Hot Mix 5 shows na rádiostanici WBMX-FM pomohli spopularizovať house v Chicagu a medzi hosťujúcimi Djmi a producentmi z Detroitu. Trax Records a DJ International Records, lokálne lable so širšou distribúciou, pomohli zase spopularizovať housovú hudbu mimo Chicaga. Housová melódia pod názvom „Move Your Body“ od Marshalla Jeffersona preslávila house mimo Chicaga a mnohými bola nazývaná “hymnou housovej hudby”. Do roku 1986 aj UK labels zverejňovali housovú hudbu a počnúc rokom 1987 sa objavovali a dokonca aj skórovali v UK rebríčkoch housové tracky chicagských a detoritských DJs a producentov ako Steve Hurley, Farley Jackmaster Funk, Larry Heard, Derrick May a Kevin Saunderson…

Lyrická tématika

House v sebe skrýval aj politický odkaz pre ľudí, ktorí boli považovaní za vyvrheľov spoločnosti. Pôsobil na tých, ktorí nezapadali do hlavného prúdu americkej spoločnosti a obzvlášť bol oslavovaný mužmi čiernej pleti. Frankie Knuckles trefne charakterizoval house, keď povedal, že bol ako “kostol pre ľudí, ktorí odpadli od viery” a Marshall Jefferson ho porovnal k “starodávnemu náboženstvu v tom spôsobe, že ľudí robí šťastnými”.

Deep house mal pre čiernu komunitu podobu odkazov lásky. Obidva CDs od Joe Smooth – „Promised Land“ a „I Have a Dream“ hlásali odkazy podobné reči „I Have a Dream“ od Martina Luthera Kinga. .“Someday“od CeCe Rogersposúval house ku gospelovému prúdu, neskôr označenému ako „gospel house“. House bol aj veľmi sexuálny a zahaľoval túto tematiku tajomstvom. Zašlo to až do “eroto-mystického delíria”. „Baby Wants to Ride“od Jamie Principle začína modlitbou, ale prekvapujúco to je o dominantnej zvodkyni, ktorá pokúša muža, aby spolu “jazdili” počas celej skladby.

Zvuk Detroitu: 80. roky

Detroitské techno sa vyvinulo v strede 80. rokov. Hoci detroit techno je separátnou hudobnou formou, jeho priekopníci boli nápomocní aj v medzinárodnom forwarding house. Tieto dve hudobné formy sa vyvíjali spolu od 1985 – 1990 a stále sú žánrami, ktoré sa často zhodujú.

Detroit techno sa vyvinulo, keď legendárny DJ The Electrifying Mojouvádzal toho času jeho vlastnú rádiovú reláciu, podporujúc spojenie eklektických zvukov a význačného detroit techno soundu. Tento zvuk, silne ovplyvnený európskou elektronikou (Kraftwerk, Art of Noise), skorým B-boyHip-Hopom (Man Parrish, Soul Sonic Force) a italo diskom (Doctor’s Cat, Ris, Klein M.B.O.) bol ďalej propagovaný pánmi Juan Atkins, Derrick May a Kevin Saunderson – krstní otcovia detroit techna.

Juan Atkins vydal „NO UFOs“ na Metroplex Records, ktorý sa veľmi dobre ujal v Chicagu a je považovaný za klasiku. Ďalej nasledoval release z 1986 „Technicolor“.

Derrick May a.k.a. „MAYDAY“ a Thomas Barnett vydali v 1987 na Mayovom labeli Transmat Records track „Nude Photo“, ktorý pomohol nakopnúť detroit techno scénu a na chicagskej Hot Mix 5 Radio dj mix show a v mnohých chicagkskych kluboch sa dostal do silnej rotácie. Nahrávka „Strings of Life“ z 1988 bola predurčená na pozíciu jednej z klasických techno a house hymien. Transmat Records pokračovali s úspešnými nahrávkami ako „Wiggin“ z 1988. Rovnako mal Derick May úspešné releasy aj na “Kool Kat Records”.

Spoločnosť Kevina Saundersona KMS Records prispela mnohými releasmi, ktoré boli rovnako ako z housu, tak aj z techna. Tieto tracky boli v Chicagu veľmi dobre prijaté a hrali ich chicagské rádiá a kluby. Sú to: nahrávka z 1986 „When we Used to Play / Work your Body“ od Blake Baxter, z 1987 „Bounce Your Body to the Box“ a „Force Field“, „The Sound / How to Play our Music“ a „the Groove that Won’t Stop“ a remix „Grooving Without a Doubt“.

V 1988, keď sa house stal populárnejším medzi širokou verejnosťou, Kevin Saundersonova skupina Inner City s Paris Grayvidali hity „Big Fun“ a „Good Life“, ktoré boli nakoniec podchytené Virgin Records. Každé EP sa honosilo remixami od Mike „Hitman“, Wilson and Steve „Silk“, Hurley of Chicago and Derrick „Mayday“. V 1989 vydal KMS ďalší hit „Rock to the Beat“, ktorý bol hlavnou témou v chicagskych tanečných kluboch.

UK: stred 80. rokov – skoré 90. roky

Keď už housová hudba bola na tanečnej scéne 80. rokov masovou záležitosťou, bolo len otázkou času, kedy prenikne do UK top rebríčkov. Nahrávkou, ktorej bol všeobecne pripísaný titul “prvý housový hit v UK” bola „Love Can’t Turn Around“ od Farley Jackmaster Funk, ktorá pristála na 10. priečke v UK singlovom rebríčku v 1986.

 V Januári 1987 „Jack Your Body“ od US umelca Steve ‘Silk’ Hurley zaujalo 1. miesto v UK, dokážuc tým, že house music je schopná preraziť. Ten istý mesiac bol aj svedkom vsupu „Jack the Groove“ od Raze do TOP 20 a toho roku niekoľko ďalších housových hitov dosiahlo top ten. Produkcie od Stock Aitken Watermanpre Mel and Kim, vrátane hitu číslo jeden „Respectable“, vniesli elementy housu do ich predchádzajúceho europop zvuku a skupina Mirage skórovala v top ten s hitmi „Jack Mix II“ a „Jack Mix IV“, ktoré boli zmesou predchádzajúceho elektra a europop hitov prearanžovaných v štýle house. Kľúčovými labelmi počas vzostupu housovej hudby v UK boli Jack Trax, ktorý sa špecializoval v licencovaní US klubových hitov pre britský trh, Rhythm King, ktorý bol založený ako hip-hop label, ale vydával aj housové nahrávky a Jive Records.

 House v UK bol podporený v marci 1987 turné Knuckles, Jefferson, Fingers Inc. (Heard) a Adonis akciou DJ International Tour. Nasledujúc úspech čísla jeden v októbri, úspech skladby „Pump Up The Volume“ od MARRS, roky 87 – 89 videli aj UK počiny ako The Beatmasters, Krush, Coldcut, Yazz, Bomb The Bass, S-Express a talianky Black Box, ktoré si otvárali dvere k house music útočiac na UK rebríčky. Skorá britská housová hudba sa rýchlo oddelila od originálneho chicagskeho housového zvuku. Veľa prvých hitov bolo založených na samplovej montáži, vo vokáloch sa často používal rap (oveľa viac ako v US) a humor bol často dôležitým prvkom.

Druhým najpredávanejším britským singlom r. 1988 bola housová nahrávka v produkcii the Coldcut – „The Only Way Is Up“ od Yazz.

Rozmach housu v Británii môže byť rozdelený okolo „Summer of Love“ v 1988/9. House bol prítomný v Británii takmer rovnako skoro, ako sa objavil v Chicagu.

House sa rozvíjal v severnom Anglicku, v stredných oblastiach a na juhovýchode. Základy mu položili v 1982 Factory Records a The Haçienda v Manchesteri a stal sa pokračovaním žánru hnutia Northern Soul a jedným zo skorých kľúčov anglickej tanečnej klubovej scény.

Do roku 1986 bol klubvo finančných problémoch. Davy začali rásť, až keď rezidentní DJs (Pickering, Park and Da Silva) začali hrať house. Konalo sa aj mnoho underground akcií a DJských nocí po celej UK.

Jedna zo skorých hymnických melódií „Promised Land“ od Joe Smooth bola upravená

formáciou the Style Council a umiestnená v rebríčku do týždňa. Európania uvítali house a začali bookovať legendárnych amerických DJs, aby prišli hrať do veľkých klubov ako Ministry of Sound, ktorého rezident DJ Harvey predstavil Larryho Levana.

Housová scéna v mestách ako Birmingham, Sheffield, Manchester a London mala za sebou pirátske rádiové stanice a DJs, čo napomohlo rozšíriť „nákazu“ ignorujúc hudbu žánrov hlavného prúdu. Najranejšie a najvplyvnejšie UK house a techno labels ako Warp Records a Network Records (známy aj ako Kool Kat records) pomohli predstaviť americkú a neskôr taliansku tanečnú hudbu v Británii rovnako ako aj spropagovať vybrané UK počiny tanečnej hudby.

Ale house sa vyvíjal aj na Ibize, hoci žiadni umelci alebo labels nepochádzali v tom čase z tejto drobnej krajiny. V 70. rokoch bola Ibiza medzipristátím pre bohaté party spoločnosti. Do polovice 80. rokov sa prihlásil o slovo osobitý baleársky mix housu. Niekoľko klubov ako Amnesia s DJ Alfredom hrali mix rocku, popu, disko a housu. Tieto kluby, poháňané ich charakteristickým zvukom a extázou, začali ovplyvňovať britskú scénu. Do r. 1987 DJs ako Paul Oakenfold a Danny Rampling priniesli zvuk Ibizy do UK klubov ako Hacienda v Manchesteri, Shoom v Southwarku, Heaven, Future a Spectrum v Londýne. Amnesia Ibiza

V U.S. sa hudba vyvíjala, aby dospela do sofistikovanejšieho zvuku, prekračujúc tak hranice basových slučiek a krátkych samplov. Predstavitelia s newyorskými základmi ako Mateo & Matos a Blaze briliantne produkovali disko housom premostené tracky. Marshall Jefferson v Chicagu sformoval housovú skupinu Ten City. V Detroite sa začal s nahrávkami Juana Atkinsa, Derricka Maya a Kevina Saundersona objavovať proto-techno hudobný zvuk.

Atkins, bývalý člen Cybotronu, vydal v r. 1985 Model 500 „No UFOs“, ktorý sa stal regionálnym hitom nasledovaným tuctami trackov na Transmat, Metroplex and Fragile. Jedným z najnezvyčajnejších bol „Strings of Life“ od Derricka May, taký tmavší, intelektuálnejší house. V 1984 sa vydal „Techno-Scratch“ od Knights Of The Turntable, ktorý mal techno sound podobný Cybotronu. Manažér nočného klubu Factory, Tony Wilson, tiež propagoval kultúru acid housu v jeho týždennej TV show. The Midlands taktiež prijali neskoré 80. roky ilegálnymi parties a viacerými legálnymi tanečnými klubmi ako The Hummingbird.

US: koniec 80. rokov – začiatok 90.

Poďme späť do Amreiky, kde veľkosť scény neprekročila malý počet klubov v Chicagu, Detroite, New Yorku a New Jersey.

Paradise GarageParadise Garage v New York City bol stále top klubom, hoci teraz mali Todda Terryho s jeho prerábkou mixu od Class Action (Larry Levan – Weekend), ktorá predstavovala kontinuálny prechod od underground diska k novému housovému zvuku ovplyvnenému hip-hopom, ktorý bol evidentný v rýchlejšom samplovaní a drsnejšej basovej línii.

Ďalšie vplyvy z New Yorku prišli od hip-hopovej, regge a latino komunity a po prvýkrát sa začalo vynárať veľa newyorských super producentov / DJs (Erick Morillo, Roger Sanchez, Junior Vasquez, Danny Tenaglia, Jonathan Peters, David Morales) s jedinečnými zvukmi, ktoré sa rozvinuli do iných žánrov (tribal house, progressive house, funky house). Producenti ako Masters At Work a Kerri Chandler sa stali priekopníkmi bohatšieho Garáž zvuku, na ktorý nadviazali “outsideri” zo sveta jazzu, hip-hopu a downbeatu rovnako ako aj nadšenci housu.

V neskorých 80. rokoch Nu Groove Records predĺžili (ak aj nezahájili) kariéry umelcov Rheji Burrell & Rhano Burrell, známych ako Burell, a ďalších DJs a producentov na newyorskej undergroundovej scéne. The Burell´s sú zodpovednými za „New York Underground“ zvuk a bezpochyby sú šampiónmi tohto štýlu housu. Ich viac ako 30 releasov na tomto labeli len podporuje tento fakt.

Strictly RhythmVýznamný, gospelom a R&B ovplyvnený Aly-su vydal v 1993 „Time Passes On“ (Strictly Rhythm), nasledoval ho “Follow me”, ktorý dosiahol hranosť v rádiách aj v kluboch. Ďalším U.S. hitom, ktorý sa hral na rádiách bol „Time for the Perculator“ od Cajmere, ktorý sa stal prototypom subžánru ghetto house. Cajmere zahájil medzi inými aj Cajual and Relief labels. Do začiatku 90. rokov umelci ako sám Cajmere (aj pod menom Green Velvet a ako producent pre Dajae), DJ Sneak, Glenn Underground a ďalší vyprodukovali mnoho nahrávok. 90. roky boli svedkami zjavenia sa nových housových umelcov Chicaga ako DJ Funk, ktorý prevádzkuje chicagsky housový label Dance Mania, ktorý primárne distribuuje ghetto house. Ghetto house spolu s acid house boli hudobnými štýlmi, ktoré odštartovali v Chicagu.

Neskoré 80. roky – 90. roky

V Británii zvýšili ďalšie experimenty v tomto žánri jeho príťažlivosť. Housové a raveové kluby ako Lakota, Cream sa vynorili po Británii hosťujúc akcie housovej a tanečnej scény. Koncept “chilling out” sa v Británii vyvíjal s albumami ambient housu ako Chill Out od The KLF a Analogue Bubblebath od Aphex Twin.

V tom istom čase sa vynorila aj nová indie dance scéna. V New Yorku skupiny ako Deee-Lite

dee-literozšírili medzinárodný vplyv housu. Osobitými trackmi tejto éry boli „Little Fluffy Clouds“ od the Orb (s charakteristickým vokálovým samplom od Rickie Lee Jones) a „Wrote for Luck“ („WFL“) od Happy Mondays, ktorý Vince Clarke transformoval do tanečného hitu.

V Anglicku priťahoval ľudí z celej krajiny The Eclipse, jeden z mála licencovaných, keďže bol otvorený do skorých raných hodín.

The Criminal Justice and Public Order Act 1994 bol pokusom vlády zakázť veľké raveové tanečné akcie, ktoré hrali hudbu založenú na opakujúcich sa rytmoch. Odohralo sa veľa nepodarených „Kill the Bill“ demonštrácií. The Spiral Tribe v Castle Morten bol pravdepodobne posledným klincom do truhly ilegálnych rave akcií a pomohol presadiť návrh, ktorý sa v novembri 1994 stal zákonom.

Hudba pokračovala v procese rastu a zmien, ako to prezentoval Leftfields „Release the Pressure“, ktorý predstavil dub a regge v house. Leftfield mal však aj skoršie nahrávky ako „Not forgotten“ vydanú v 1990 na Sheffield’s Outer Rhythm records.

Nová generácia klubov ako liverpoolský Cream a the Ministry of Sound

Ministry Of Soundboli otvorené poskytnutiu priestoru pre komerčnejšie zvuky. Väčšina nahrávacích spoločností začala otvárať “superkluby”, kde propagovali vlastné diela. Tieto superkluby vstúpili do sponzorských obchodov, pôvodne s rýchlym občerstvením, nealkoholickými nápojmi a odevnými spoločnosťami. DJs ako Bad Boy Bill, DJ Lynnwood, DJ Irene, Richard „Humpty“ Vission a DJ Enrievyvinuli nový sub-žáner, Chicago Hard House, zmiešajúc spolu prvky Chicago House, Funky House and Hard House.

Ku koncu 90. rokov a v začiatkoch 21. storočia producenti ako Daft Punk

DaftpunkCassius (band), St. Germain and DJ Falconvyprodukovali nový zvuk z parížskej housovej scény. Spolu položili základy toho, čo sa malo nazývať French House hnutím. Kombinovaním tvrdšie brúsenej ale stále ešte soulovej filozofie Chicago housu s melódiami tajomnej Funk & Disco hudby 70. rokov, špičkovej produkčnej techniky a zvuku analógových syntetizérov začali vytvárať štandardy, ktoré tvarovali prakticky všetku housovú hudbu vytvorenú po nich.

21. storočie

Starosta Chicaga, Richard M. Daley, vyhlásil 10. augusta 2005 “Deň housovej jednoty” v Chicagu na oslavu “21. výročia housovej hudby” (v skutočnosti 21. výročie založenia Trax Records). Týmto prehlásením sa Chicago uznalo za “pôvodný domov housovej hudby” a potvrdilo sa, že pôvodný tvorcovia hudby boli “inšpirovaní láskou ich mesta a snívali, že jedného dňa ich hudba rozpošle odkaz mieru a jednoty do celého sveta”. DJs ako Frankie Knuckles, Marshall Jefferson, Paul Johnson a Mickey Oliver oslavovali vyhlásenie na Summer Dance Series, udalosti organizovanej chicagskym ministerstvom kultúry.

V strede prvej dekády 21. storočia sa objavili sfúzované žánre ako electro house, fidget house a tech house. Toto zlúčenie je evidentné v križovaní hudobných štýlov umelcov ako Dennis Ferrer

Dennis Ferrera Booka Shade, v prelínaní skoršieho produkčného štýlu vyvinutého z newyorskej scény soulful housu a neskorších koreňov techna. Dnes môžete počuť Djov miešať všetky sub-žánre housu, keďže mnoho najlepších hudobných prvkov zdieľajú tieto sub-žánre spoločne.

V tomto čase housová hudba zvyšovala svoju dostupnosť hlavnému prúdu predmestských detí, ktorí prichádzali do hlavných US miest, aby navštívili parties vo veľkých priestoroch ako The Sound factory, Exit and Twilo v New Yorku alebo Crobar and Space na Miami. Rastúci záujem o housovú hudbu zo strany predmestských, prevažne bielych poslucháčov zo strednej vrstvy povzbudil veľa DJs / producentov propagovať ich zvuk vydávaním singlov a CD kompilácií vo väčšej, komerčnejšej miere.

Dôsledkom toho začali hlavné hudobné sklady ako Tower Records držať širší výber housovej hudby, často mali dokonca vyhradené sekcie iba pre tanečnú hudbu. Ako sa Napster a ďalšie internetové stránky s možnosťou sťahovania stali populárnejšími ku koncu 90. rokov a v novom miléniu, získala aj housová hudba ešte širšie obecenstvo. Dnes je novátorská housová hudba oslavovaná a predvádzaná na Burning Man festivale a na hlavnej odvetvím sponzorovanej akcii ako Winter Music Conference na Miami.

 

Na konci prvého desaťročia 21. storočia si housom ovplyvnená hudba udržuje popularitu v kluboch po celom svete. Housová hudba taktiež zažila návrat do hlavného prúdu s producentmi ako Justice, David Guetta (hitovky ako “The World Is Mine” a „Love Is Gone“) a Benny Benassi (hit “Satisfaction”) prinášajúc jasnejšie, umiernené, eurodancom nasiaknuté housové tracky späť do US Top 40.

S týmto stabilným ale stále jemným mainstreamovým úspechom v priebehu rokov získal house hybnú silu a idey rozvinuté housovými prducentmi infikovali hlavný prúd sveta popu a hip-hopu. S predstavením Vokodérov a Auto-Tune rovnako ako aj so spopularizovaním digitálnych audiostaníc a nových produkčných techník ako sidechaining sa house stále viac stáva súčasťou americkej hudobnej kultúry.

Austrálsky house sa stal populárnym v strede prvej dekády 21. storočia. Známymi na domácej pôde sa stali The Aston Shuffle, Tommy Trash, Bag Raiders a Empire of the Sun.

Zdroj: www.wikipedia.org | Preklad: Elishia

Ako sa ti páčil článok?
Hodnotenie čitateľov 3 x hodnotené
10.0