Tohtoročný Movement Festival 2013, organizovaný Paxahau, vybavený piatimi technicky vyšperkovanými pódiami (Red Bull Music Academy, Beatport, Underground, Made in Detroit a Electric Forest) a viac ako 121 umelcami zabookovanými počas obdobia 3 dní, určite nesklamal. Tohto roku bola zaznamenaná značná absencia kreatúr odetých do neónu, ktoré robia elektornickej hudbe často zlé meno. Že by to bolo tým, že boli na Electric Daisy Carnival v Chicagu? Alebo možno boli väčšinou izolované v Electric Forest, nie sme si celkom istí.

Red Bull Music Academy Stage, tento rok po 6.krát na festivale, sa pretransformovalo na hlavný stage. Bolo zaujímavé vidieť, ako umelci rovnakého (niekedy aj vyššieho) kalibru, ťažké váhy ako Carl Craig, Dave Clarke, Moodymann, Richie Hawtin, Francois K., Kevin Saunderson a Derrick May, skončili hrať na susediacich pódiách.

Keď som sa dostal na Underground Stage, vládla mu Nina Kraviz s deepovým a temným techno setom. V pre mňa dosť veľkom prítmí mi neunikli stovky jej fanúšikov, pohltených jej djským umením. Potom prišiel rad na Steffi a ešte viac hrmotu.

Beatport Stage bolo situované pozdĺž rieky s dych vyrážajúcim výhľadom, obzvlášť po západe slnka. V nedeľu, počas najväčšieho dňa festivalu, som zachytil eklektický a trošku bizarný set od Art Department s Kenny Glasgowom predvádzajúcim psychedelický tanec, ktorý dav neskutočne bavil.

Nasledoval Dennis Ferrer s jeho charakteristickou elektrickou a vysoko voltážovou show a zlatým klincom bolo, keď hral ‘Freaky Motherfucker‘ od Mike Dunn mladšej generácií detí, ktoré jasali pri každom dvojzmyselnom texte.

Večerné veľké finále s Masters at Work (Kenny Dope a Louie Vega) bolo veľmi inšpirujúce. Rozbalili to s 10 sekundovou ukážkou niektorých svojich najväčších skladieb 90. rokov. Dav bol vo vytržení od začiatku do konca. Vidieť na pódiu svojich housových hrdinov spred viac ako 25 rokov bolo pre mňa absolútnym zlatým klincom Movementu.

Celkovo vzaté, Made in Detroit stage bolo mojím rozhodne najobľúbenejším, lebo tam nielenže figurovalo to najlepšie z Detroitu, ale malo aj najhousovejší feeling. Hosťujúce mesto má také množstvo veľkých talentov, že by som tam kľudne mohol stráviť 3 dni a bol by som úplne spokojný. Ďalšia cool vec na tomto mieste je, že bolo rastúcou tanečou komunitou neoficiálne označené ako zasľúbené miesto. Záplava tanečníkov praktizujúcich všetky tanečné štýly vám garantuje akustickú aj vizuálnu zábavu.

Jedinou temnou stránkou festivalu bol 3. deň, kedy nám matka príroda nadelila zamračený a pochmúrny deň. Len tí najodvážnejší z odvážnych to vydržali aj počas dažďa, ktorý silnel s blížiacou sa nocou. Zachytili sme niečo zo setu od Cajmere na Beatport stage, od Buzz Goree na Made in Detroit stage a prekvapivo temnejší set od Francois K na hlavnom stage. Potom sme zatrúbili na ústup pred bohom dažďa.

S úpadkom Miami Winter Music Conference, stále viac a viac ľudí bude migrovať na neustále rastúci zoznam festivalov, organizovaných v každom kúte sveta. Ale je garantované, že detroitský Movement Festival bude hlavným pilierom, ktorý bude prekvitať počas mnohých nastávajúcich rokov.

Autor: Czarina Mirani | Zdroj: 5chicago.com | Preklad: Elishia

Ako sa ti páčil článok?
Hodnotenie čitateľov 1 x hodnotené
10.0