Juraj Tokár aka Toky je legendárny techno DJ a producent, ktorý patrí k zakladateľom slovenskej elektronickej scény. Kinetovi v profilovom rozhovore povedal napríklad ako sa po rokoch vrátil k produkcii a čo si myslí o aktuálnj renesancii techna.

Stretávame sa o siedmej večer, a ty si povedal, že už to je pre teba čas na večeru. Čo sa stalo, že legendárny techno DJ chodí skoro spať, neje mäso a žije zdravý životný štýl, iný ako jeho publikum?

Vôbec to nemusí byť úplne iný životný štýl. Techno mi vždy dávalo iný uhol pohľadu na všetky veci, vrátane toho ako žiť. To, čo robím teraz, mi nikdy nebolo vzdialené. Keď som kalil v noci, niekde som to telo musel dobíjať, aby som 25 rokov mohol fungovať bez újmy na zdraví. Aj v 90. rokoch som si chodil napríklad vyčistiť hlavu do lesa a korčulovať. Teraz som k tomu pridal yogu.

Si už dávnejšie po 40tke a hráš často pre omnoho mladšie publikum. Je výhoda byť “starším” Djom s dhoročnými skúsenosťami?

Áno, určite máš viac skúseností, vieš napríklad lepšie čítať náladu publika, ale vek môže byť aj nevýhoda. Ľudia každej generácie vnímajú hudbu inak. Tí, čo pred 25 rokmi fungovali na techne, môžu dnes mať iné preferencie a dnešná generácia má zas svoje vnímanie hudby.

Techno sa na pár rokov stiahlo do úplného undergroundu, teraz je naspäť v móde. Sleduješ to, čo robia mladí producenti? Hrávaš ich alebo si vo svojich setoch držiš svoje?

Držím si svoje a medzi mladými producentami vyhľadávam tých, čo sa môjmu poňatiu hudby blížia. Mám prehľad v tom, čo robia, ktorým smerom chcú ten žáner posunúť, ale aby som bol úprimný, mám pocit, že tu už všetko bolo. Sú síce kreatívni, ale tie nápady, zvuky, aranže tu už boli. Majú tú výhodu, že nemusia pritom toľko experimentovať so zvukom, lebo všetko je niekde na nete. Lego kocky, ktoré si môžeš poskladať sám ako chceš, a väčšinou to bude aj dobre znieť. My sme si tie kocky museli sami vyrábať. Mladí ľudia, producenti a promotéri objavili to techno, ktoré tu už voľakedy bolo a aj ja mávam požiadavky, aby som hral old-school set, a nie nové techno. Snažím sa nájsť nové tracky, ktoré zapadajú do toho starého konceptu, nebudem hrať predsa 20 rokov to isté. Je pravda, že sa to vracia, lebo ponúk na hranie techna mám viac. Hrá sa tam tak ako voľakedy, taký skôr industriál, aj keď možno trochu pomalšie. Nie je to ten uniformný Beatport sound, kde deep house, tech house, techno (všetky elektronické štýly) majú rovnaký bubon, rovnakú hajtku, rovnaký clad, poprípade celé rovnaké perkusívne (rytmické) loopy.

Bol si pri začiatku elektronickej hudby na Slovensku. Aký je odkaz 90. rokov pre dnešnú scénu?

Myslím, že veľa podnikov by sa teraz chcelo priblížiť tej atmosfére, ale to sa nedá vrátiť.

Aj keď zoberieš Dja z toho obdobia a hral by tie isté veci, už to nebude ono. Je iná doba, ľudia to dnes inak prežívajú. Mám pocit, že vtedy sa v klube viac hľadal spirituálny zážitok ako dnes, aj keď neviem povedať, koľko ľudí chodilo von vyslovene za hudbou a koľko za drogami. Ale zasa na druhej strane, ocitol som sa pred pár rokmi na niekoľkých aftroch, kde boli ľudia o 15 rokov mladší a oni sa celý čas dokázali baviť len o hudbe. Dokonca až príliš vážne. Môj priamy odkaz: viac groovu a menej chaosu.

Klubov je dnes omnoho viac, ale ozývajú sa hlasy, že sa z ich programov vytráca kvalita. Je tá demokratizácia scény, ktorú priniesli technológie, dobrá alebo zlá?

Neviem to posúdiť, každá doba prináša výhody a nevýhody. Výhoda pre niekoho je tá, že hudba je dnes dostupná, to je však problém pre Djov a kluby. Kedysi ľudia chodili na nejakého Dja, chceli počuť, čo hrá, aké má tracky. Dnes si hocikto môže pozrieť playlist niekoho známeho, stiahnuť si to zadarmo z internetu a ešte to aj ten večer hrať. Dlho ma už žiaden DJ neprekvapil, aj keď musím priznať, že nechodím veľmi na párties iných žánrov. Ale keď sledujem techno Djov, na akciách, na ktorých hrám, je to väčšinou rovnaké. Čo sa týka technickej stránky, chalani hrajú z Cdčiek, alebo Abletonu, nemusia vedieť ani mixovať. Zažil som aj to, ako niekomu software zle namapoval tracky a celý čas mu to hralo v off-beate alebo išli dva rytmy v nejakom tempe ale úplne chaoticky a Dj to nepočul.

Ako často teraz hrávaš?

Október som si dal voľný z osobných dôvodov, ale predtým som bol maximálne vyťažený, hral som na veľkých festivaloch na Slovensku a v Čechách,v kluboch v Berlíne, v Rotterdame a v Budapešti. A odteraz až do konca roka hrám každý víkend, na Štedrý deň budem hrať práve v Nu Spirit Clube. Je to pokračovanie tradície, ktorú sme spustili spolu s Dalom, už mi tie Vianoce akosi prischli. Inak, aj mimo Čiech má slovenská techno scéna stále svoje meno, poznajú naše platne a na základe toho som aj bol hrať vonku. Ja som sa po veľmi dlhej dobe tento rok vrátill k produkcii, jeden maxáč vyšiel pred zhruba dvoma mesiacmi a mám rozrobené nejaké vlastné tracky a aj dva tracky s Bossom. Vydal som to na vinyle, pretože vinyly sa vracajú. Aj keď som teraz hral v Berlíne a Prahe videl som tam mladých Djov, čo síce hrali digitáne, ale každý mal aj 30-40 platní, ktoré mixovali do digitalu.

Zaujalo ťa niečo na domácej scéne? Robí sa tu slušná elektronická hudba?

V techne je to bieda, veľa mladých chalanov vydáva tracky, o ktorých hovoria, že sú techno, ale podľa mňa je to techhouse. Mladého našlapnutého techno producenta tu žiadneho nepoznám, skôr sú tu chalani, ktorí robia fajn tech house alebo minimal. Z iných žánrov je toho dosť dobrého, čo sa týka aranžmentov a melódií. Čo sa týka zvuku akoby všetci používali jeden software, zdá sa mi, že sa tu málo experimentujje so zvukom. Občas počujem zaujímavé veci aj v FMku.

Autor: Rado Tomek aliac DJ Kinet | Zdroj: nuspirit.sk

Ako sa ti páčil článok?
Hodnotenie čitateľov 6 x hodnotené
8.0