„Vytvorili sme zvuk acid housu,“ hovorí nespochybniteľný priekopník tohto žánru DJ Pierre. „No nevytvorili sme hnutie ktoré nasledovalo. To hnutie prišlo v plnej sile zo Spojeného Kráľovstva, a to je potrebné uznať.“ Už je tomu neuveriteľných 30 rokov odkedy Pierre (vlastným menom Pierre Jones) natočil svoje prevratné EP zvané ‚Acid Tracks‘ ako súčasť inovatívneho Chicagského kolektívu s názvom Phuture. V jedinom zanietenom experimentálnom dni v štúdiu, Pierre a jeho spoločníci Herb J (Herbert Jackson) a Spanky (Earl Smith Jr), bleskurýchle vytvorili nastávajúcu house scénu a tak pozmenili globálnu klubovú kultúru naveky.

 

Pochopiteľne, trio nemalo ani len predstavu o zvukovej revolúcii ktorá sa mala čoskoro odohrať. To ale neznamená, že ‚Acid Tracks‘ bola akousi náhodou, alebo že ambície Phuture na narušenie statusu quo boli nejasne sformované. „Počas vytvárania ‚Acid Tracks‘ nedošlo k žiadnej chybe,“ nalieha Pierre. „Bolo to vytvorené inteligentným dizajnom. V tom v Chicagu, každý chcel byť originálnym. Marhsall Jefferson a Lil Loui, títo chlapíci boli individuáli. Nazvite to hrdosťou alebo ako chcete, ale nechceli sme nasledovať nikoho. Vedome sme sa snažili byť niečím iným.“ A to sa aj poradilo.

Phuture - Spanky, DJ Pierre a Herb J.

Základom pre priekopnícke kroky skupiny Phuture bol basový syntezátor TB-303, vydaný spoločnosťou Roland v roku 1982. Poskytoval doprovod napodobňovaním basy pre začínajúcich domácich gitaristov. Táto malá čierna skrinka sa na trhu nepresadila, dva roky po vypustení na trh sa prestala vyrábať a všetky zostávajúce zariadenia boli vypredané za mizerné ceny. No tieto zrazu ľahko dostupné skrinky sa tak dostali ku Pierrovi a jeho mladým spoluzakladateľom ktorí boli bez peňazí, a ponúkli im nový extatický život.

„303-ka mala skvelý basový zvuk, no odrazu mi napadlo – trošku potočím tieto tlačidlá a nastavím ďalšie veci,“

Pierre spomínal na ten historický deň v štúdiu.

„To čo sme počuli sa nám zapáčilo. Všetci sme to cítili… ten zvuk bol taký iný, zvláštny; tak bláznivý, mätúci, nákazlivý, nebolo ho možné popísať.

Spanky začal programovať beaty na zvuky ktoré som vytváral v reálnom čase a tak sme to vytvorili [‚Acid Tracks‘]. Nahrávka bola pôvodne 30 minút dlhá.

Ten kúsok nebol plánovaný, proste sme tú stopu vytvorili počas toho, ako sme spolu hrali. No zámer bol skutočný. Bola to neuveriteľná spolupráca.“

Taká, ktorá mu už dlho žije v mysli. „Tá nahrávka je akousi večnou položkou v mojom zozname najobľúbenejších stôp,“ uškŕňa sa Kim Ann Foxman, jedna z najchytrejších súčasných iskier house hudby. Narodená na Havaji so základňou v Brooklyne, Foxman je bývalá vokalistka skupiny Hercules & Love Affair ktorá je celosvetovo známa vďaka svojím Acid nadýchnutými DJ setmi, klíčiacím produkčným portfóliom a značkou Firehouse. „Všetky tieto staršie [acid] soundtracky vytvorené skupinou Phuture, Bam Bam, Adonis boli neustále hrané keď som začala chodievať na rave párty do San Francisca a Oaklandu. Už vtedy boli asi osem či deväť rokov staré, no stále to boli prominentné skladby. Prirodzene, tento kúsok môjho života mal veľký dopad na to, ako hrám ako DJ a umelec. Acid je obzvlášť obrovskou súčasťou mojej inšpirácie, a acid stopy z osemdesiatych rokov sú aj dnes veľmi vyhľadávané… majú dlhú životnosť.“

Roland TB-303

Norman Cook, ktorého globálne superstárske alter-ego Fatboy Slim je synonymom 303-ky a Acidovským univerzálnym‚ odznakom cti‘ – smajlíkom, plne súhlasí. „V skutočnosti som bol oneskorencom. Housemartins skončili v 1988, a tak som sa vrátil späť do Brightonu z mesta Hull. Všetci moji kamaráti skákali v kluboch so šatkami okolo ich hláv, a ja som ničomu nerozumel! Bol som skeptický, a tak som sa držal výlučne hip-hopu a rare groove počas mojich DJ setoch. Avšak, vplyv Acidu začal prenikať. A keď sa to začalo, všetko sa zmenilo.“

Prenikanie bokom, jestvuje konkrétny moment ktorý je stále v Cookovej mysli, niečo ako zjavenie acidu. Predstavte si koniec roka 1988 – víkend v Butlinse, rezort Bognor Regis, večer ktorý bol v schopných rukách Terryho Farleya a Andrewa Weatheralla Boy‘s Own skupiny:

„To bol bez pochýb ten moment kedy sa to stalo. Každý sa objímal, usmieval, ruky boli vo vzduchu… Zvuky acidu skombinované s extázou – niečo čo mi skutočne otvorilo myseľ – ma proste pohltili. Oveľa neskôr som zistil, že DJom bol Darren Emerson.„

Fatboy Slim - Norman Cook

Šírenie extázy, novej drogy ku koncu desaťročia, nepochybne pridalo na sociálno kultúrnej váhe tomu, čo začalo v Chicagu ako explozívna no stále pomerne útla scéna. Tak ako sa extáza rozšírila z Ibizy do Veľkej Británii a potom do Európy, a tak následne do amerických miest, tak sa acid house rozšíril z groovu do akejsi euforickej ideológie.

To, že omamné spojenie zvukov acidu a extázy priviedli ľudí v klube zo všetkých rôznych pôvodov a presvedčeniami bližšie k sebe bolo v súlade so základnými princípmi tanečnej hudby, a to je to čo urobilo acid revolúciu ešte silnejšou.

„Tie prvé acid nahrávky mali akúsi čistú domácu kvalitu, a keď sa to všetko skombinovalo s underground house & garage spoločne s drogami, vytvorilo to akýsi omamný hedonistický mix ktorý sa rapídne rozšíril skrz celé Spojené Kráľovstvo,“ hovorí Norman Jay. „

“Bol som na rave párty ktorá to všetko začala – Hedonism v Perivale, západný Londýn, Veľká noc, 1988. Bol som tam s Judge Jules a Eddiem Richardsom, Colin Faver a Paul Oakenfold boli medzi Djami. Ich soundtrack bol eklektický, anarchistický a moderný. Pamätám si, ako som o tom vzrušene hovoril na Kiss FM hneď na druhý deň, hovoriac, že tá párty zabila rare groove za jedinú noc, a že acid house‚ explodoval. Tie prvé nahrávky už síce boli púšťané predtým v niektorých kluboch v Londýne, taktiež krížom krážom cez krajinu, ale Hedonism bol prvý, úplne zameraný prejav tohto zvuku.“

Ron Hardy

Ako najlepšie opísať acid? „Bol to postoj,“ hovorí Cook. „To, že lacný hudobný nástroj sa stal skvelým v niečom úplne inom a tak bol úmyselne využívaný na niečo iné, bolo to akýmsi vyhlásením rebélie.“ Pierre pokračuje v téme: „303-ka bola niečim vzdorným, bolo to to‚ darebné nové decko v triede. Nejestvovali pravidlá ani limity. 303-ka nám povedala: „Nerobím to, čo iní.“

Bolo to‚ zoznámenie po ktorom Ron Hardy, legendárny Chicágsky rezident klubu Muzic Box, tak silno túžil. Hardy, rozlišujúci sa od svojich rovesníkov Knucklesa a Levana vďaka jeho agresívnemu a šialenému eklekticizmu v jeho DJingu (obzvlášť ostrý mix soulu, disco, new wave a proto-housu), začal hrať ‚Acid Tracks‘ hneď ako mu ich Pierre dal. A tak, ako je to napísané v príbehu, vyčistil tanečný parket pri prvej rotácii. No Ron vytrval, a hral to naďalej, trikrát za tú istú noc, a už pri finále mal všetkých späť na parkete.

„Boli sme učeníkmi Rona a jeho jedinečného pohľadu na hudbu, niečoho, čo bolo pre nás zvláštnym,“

Pierre vysvetľuje. „Myslím si, že mnoho ľudí počulo tú zvláštnosť v 303-ke. No kvôli smelosti v našich zvukoch, a kvôli Ronovi ktorý tie zvuky púšťal znova a znova, ľudia začali počuť ako dobré to znie. Malo to tú vytrvalosť.“

Termín ‚acid‘ bol stanovený ešte pred internetom, v čase bez 24/7 názorov, trendov či terminológií, v čase keď táto Chicagská nová klubová podscéna nemala žiaden vzťah ku rekreačnému využívaniu drôg. „Myslel som si, že ten význam sa mal vzťahovať na tú chemikáliu,“ Pierre hovorí. „No ľudia trvali na termíne acid rock, tak ako acid jazz sa nakoniec transformoval na acid house. To nám dávalo zmysel. Názov naznačoval kostrbatosť, no taktiež zviazal tú hudbu s drogovou kultúrou ktorá nasledovala, a to najmä v Spojenom Kráľovstve. Nikdy sme nepodporovali takúto asociáciu – to je dôvod prečo ‚Acid Tracks‘ EP zahŕňal ‚Your Only Friend‘ stopu pri vydaní. No tá asociácia tam aj tak bola.“

Pravdaže, Briti boli šťastní, príliš šťastní, pretože mohli vytvoriť takúto asociáciu. A tak sa neskôr často stretávali so šírením zavádzajúcich poplašných správ z mainstreamových médii, a hneď na to začala tlačiť Thatcherovej vláda spoločne s políciou ešte tvrdšie. „Chcela sa pokúsiť to všetko zrušiť, no Acid bol vzdorný a v tom momente sa stal hnutím… v duchu punk rocku,“ Pierre naznačuje. „Nebol som tam, takže je to pre mňa ťažké to tak nazvať, no Briti vždy mali ten zápal pre svoju hudbu. Vždy sa začnú zaujímať o detaily nahrávok, sú to ozajstní študenti ktorí chcú poznať korene ich hudby. Takáto povaha pomohla acidu sa rozšíriť.“

A slovo sa naďalej šíri aj v roku 2017. Je vcelku pozoruhodné, že Acid prežil politické a sociálno-kultúrne stimulácie, ktoré ho zo začiatku podporovali a konieckoncov mu vdýchli život. „Acid a 4-4 kop nebudú mať rovnaký osud ako napríklad Nu Beat či Washington Go-Go,“ hovorí Cook. „Pretože jeho referenčný bod sa stal univerzálnou slobodou, a to niečo znamená.“

Jay taktiež uznáva prínos Acidu do modernej doby, ktorý prišiel po tom, ako dostal druhý dych do života – o ktorom Jay hovorí, že pomohol širšiemu publiku pochopiť Acid a následne sa s ním spojiť:

„Táto hudba sa líši od toho čím je dnes a čím bola v minulosti. Vtedy bola hnaná drogami, predsa len klubová kultúra to vtedy potrebovala. No teraz, a to najmä pre deti, hudba nadobudla nový význam… novú interpretáciu, o tom čo underground znamená. Je konzumovaná a vytvorená v triezvom stave, a teda nie je tak nepochopená ako v minulosti. Deti vytvárajú tieto zvuky a pridávajú ich do rôznych žánrov. Energia je stále tam, zatiaľ čo drogy už nie sú nevyhnutnosťou.“

Miera asimilácie acidu do iných muzikálnych žánrov za posledných 30 rokov je neuveriteľná, nasvedčujú tomu pop experimenty – od Rihany, Madony, Bastille či Kanyeho Westa, po electro indie skupiny ako napríklad Radiohead, Friendly Fires, Little Dragon či nádejní Haelos. A to ani nespomíname divokejšiu, odbočenú ázijskú J-Pop scénu (v Japonsku acid tieto dni pripomína náboženstvo) či globálnu (vo väčšine soundtrackovú) kultúru počítačových hier. Alebo rôzne aplikovanie 303-ky a jej squelchov do súčasnej tanečnej hudby. Je to šialené.

„Jedno čo môžem povedať je, že 303-ka mení znenie akéhokoľvek žánru ktorého sa dotkne,“ tvrdí Pierre. „Husle na nahrávke sú stále husľami, no 303-ka je acid… robí nahrávku acidovou a vytvára svoj vlastný žáner. Budem neustále bojovať za to, aby bola 303-ka oficiálne považovaná za hudobný nástroj. Mala by mať miesto v Rock ‘n‘ Roll sieni slávy, pretože nikdy nič neimitovala a vytvára tieto skvelé zvuky. Je proste nenahraditeľná.“

Cook má tri takéto hračky. „Roland TR 909-ka znie taktiež skvelo, ale 303-ka je špeciálna. Jestvovala aj 606-ka a 707-ka, no obe už dnes znejú zastaralo, no milovaná acidová 303-ka stále žije. Je zaujímavé, že Roland predstavil novú imitáciu 303-ky [digitálny formát Aira TB-3, spustený v roku 2014], no už nikdy nevyrobili ďalšiu analógovú verziu. Ako sa na tom môže niečo zlepšiť? Veď je to originálnym ničiteľom urob-si-sám príručiek.“

A pre umelca ktorého superstar kariéra, predošlá aj terajšia, je tak blízko ku vytetovaným smajlíkom ako sa len dá, – hity minulosti zahŕňajú ‚Everybody Needs a 303‘, terajšie skupiny sa zhromaždili pod ‚Smile High Club‘ bannerom – cesta acidu môže pokračovať naďalej. „Acid príde a odíde, no vždy tam niekde bude, tak ako moje havajské košele… ako Clapton a jeho gitara,“ smeje sa Cook.

„Dnes už existuje neuveriteľné dedičstvo. Pamätám si na Teddy Boys ako ma naháňali keď som bol mladší, s ich výkrikmi ‚Rock ‚n‘ Roll nikdy nezomrie!‘… a ani nezomrel. 60-té roky sú neustále navštevované a to isté platí pre 90-té roky.“

Acid house party

Foxman, vzrušená kvôli vydaniu EP ‚Energy‘ (ďalšia novo vydaná acid platňa na Firehouse obsahujúca novodobé acid stopy), chváli novú generáciu budúcich hrdinov acidu – novodobí umelci ako napríklad Paranoid London, LA-4A, Luca Lozano, AM Unit a Vernon Felicity. A nezabúdajme na samotnú Foxman.

„Je to na umelcoch dneška aby presunuli acid do moderných časov,“ hovorí. „Ak má silnú basovú líniu, vždy sa bude pohybovať samostatne. Veci v dnešnej dobe vyzerajú o niečo menej ‚surovo‘ v porovnaní s minulosťou, kvôli využívaniu nových nástrojov. No môže acid house pokračovať aj naďalej v poskytovaní soundtrackov pre naše životy? Ja si myslím, že áno. Predsa len, je tu už dlho, a to niečo znamená. A hoci trendy prichádzajú a odchádzajú, acid vždy bude mať dôležité miesto v histórii tanečnej hudby a vždy bude mať veľký rešpekt, a bude aj naďalej inšpirovať mnohých z nás.“

Skeptici v priemysle budú tvrdiť, že dnešní DJ producenti, nevzdelaní v ohľade analógovej štúdiovej techniky a bez toho unikátneho kultúrneho vplyvu ktorý naštartoval acid house, sa pravdepodobne budú vzďaľovať od tých typických formatívnych, ostrých zvukov z klubov osemdesiatych rokov do bodu, kedy sa acid ako hnutie rozptýli a tak sa stane úplne niečim iným. No to všetko môže byť len predčasným úsudkom. V schizmatickom duchu Brexitu, Trumpovej inaugurácie a, teraz trošku bližšie k domovu, zúrivo diskutabilnom zavretí Fabric-u (ktorý je našťastie znovu otvorený), všetko napovedá tomu, že vo svete je ešte stále dosť toho autentického nepokoju ktorý bude poháňať plameň acidu aj v nasledujúcich rokoch.

„Ak elektronická hudba bude relevantná aj za ďalších 30 rokov, potom acid bude taktiež stále relevantným,“ Pierre sebavedomo dospieva k záveru, ešte v čase keď mal vydať svoju slávnostnú kompiláciu ‚Acid 88‘. „Niekto mi predošlí deň povedal, že acid house je jediná hudba, ktorá môže byť vystopovaná ku jedinému človeku. Iste, počas tých rokov sa niekoľko umelcov prihlásilo ako originálni tvorcovia acidu, no tí ľudia nerozumejú jednej veci – nikdy to nebolo o jednoduchom zapojení 303-ky, bolo to o tom čo ste s ním robili potom. Ako súčasť Phuture, my sme boli prví ktorí zapli 303-ky a začali sme vytvárať tie dynamické prechodové acid zvuky. Boli tak unikátne… tak nepozemské. Musíte tomu porozumieť, bolo to ako keby spadli z neba… Nikdy sme si nemysleli, že by sa acid stal niečím tak veľkým, a aj dnes znie stále čerstvo. Cítim sa ako hrdý otec. Táto hudba vyrástla, vyvinula sa a stala sa samostatnou entitou – to, čo dosiahla dodnes je niečo absolútne neuveriteľné.“

Zdroj: defected.com | Text: Ben Lovett | Preklad: daLok1nho